Nárek Lilith

• Wrent
• 12.04.2014
• Fan Fiction

Šestnáste narodeniny má každý len raz za život a ani ja nie som výnimka. Preto som sa z princípu rozhodol osláviť túto príjemnú udalosť takým menším posedením. Nebolo to nič veľkolepé, len zopár najbližších z rodiny a pár priateľov. Keď nakoniec prišiel čas na darčeky, prvý kto mi blahoželal bol ako vždy môj otec. Potom čo mi poprial všetko najlepšie, si odopol z krku zlatú retiazku a položil mi ju do dlane. Poznamenal o nej, že patrila ešte jeho dedovi, vojnovému veteránovi z Haiti a bola tým jediným, čo poslali po jeho smrti naspäť jeho rodine. Zostal som príjemne zaskočený, avšak stále neistý sám sebou, či som vôbec takej pocty hoden ešte len v šestnástich. Tak či onak, ako všetko ostatné, musela raz skončiť aj moja „oslava“. A ako každý iný deň i tento sa nemohol obísť bez toho, aby som sa so svojim starým dobrým Forsaken Warlockom menom Stronius trocha nepotúlal po Azerothte. Na Dungeon som nemal náladu, takže mi išlo len o splnenie nejakých tých questov v Thousand Needles. Konkrétne som sa sústredil na tie, ktoré zvyšovali reputáciu s Taurenmi, pretože som strašne túžil po Codo Beast, ktorého zbožňujem takpovediac od detstva ovplyvneného Warcraftom 3. V jednej z úloh som po zabití nejakého toho lietajúceho šupináča dostal za odmenu nové shouldery s celkom slušným bonusom. Keď som si ich chcel equipnuť na postavu všimol som si niečoho obzvlášť šokujúce. Miesto, kde bol slot na náhrdelník bolo obsadené nanajvýš čudným itemom „Necklace of the Ancestor“. Záhadnejšie však bolo to, že na obrázku itemu bol gréckokatolícky kríž (keď chcete vedieť, aký kríž to je, pozrite sa na slovenský znak), presne taký ako prívesok na mojej zlatej retiazke. Samozrejme, že môj pohľad smeroval priamo na tlačidlo „Print Screen“. Z ničoho nič sa však prudko zablyslo a domom sa ozval strašný rámus. Vonku sa znenazdajky spustil dážď. Vtedy mi už bolo naozaj všeliako, no aj tak som pozbieral zvyšky svojej odvahy a vybral sa nahodiť poistky. keď som sa vrátil do izby a znova zapol počítač, na moje prekvapenie som zistil, že zhorela zástrčka. Avšak nevenoval som tomu veľmi veľkú pozornosť, pretože comp fungoval v pohode. Pustil som WoW a hneď sa prihlásil na server s Warlockom. Samozrejme ten Necklace of the Ancestor, tam už nebol. Potom sa ale udialo čosi ešte oveľa viac desivejšie. Odrazu so môj Voidwalker Minion zmenil na priesvitnú postavu Undeada. Tajomný duch zamával smerom ku mne a stratil sa presne tak rýchlo, ako sa objavil... Pár mesiacov po svojom neobyčajnom zážitku s Necklace of the Ancestor vyšiel na trh Cataclysm a ja som sa vrátil k WoW. Netušiac čo ma čaká, pokračoval som naďalej vo svojom putovaní po Azeroth-te. Bol to celkom obyčajný deň. Prišiel som zo školy domov, sadol si za počítač a pustil World of Warcraft. Launcher sa zdal byť v poriadku, no keď som sa dostal na log-in zbadal som čosi čudné. Deathwing (vtedy bol aktuálny datadisk Cataclysm) bol... takmer priesvitný. Prvé čo mi prebehlo mysľou bolo, že za to môže nový patch alebo nejaký event. Keď som sa prihlásil, menu kde sa vyberá postava bolo v rovnako zlom stave ako log-in obrazovka. Podrobne som si prezrel a odfotil každú z postáv v nádeji, že ide o bug a ofik mi bude musieť vrátiť peniaze. Zo zvedavosti som sa prihlásil s mojim Death Knightom aby som sa na 100% uistil či nejde iba o žart. V hre na mňa ale čakalo viac než nemilé prekvapenie. Všetko okolo mojej postavy, celé Undercity... bolo čierne. Doslova celé okolie bolo zahalené v tme a všetko čo som mohol vidieť bola iba moja postava a krúžok z cesty pod ňou. Keď som sa snažil pohnúť dopredu Anásterian (Death Knight) začal padať. Padal neustále asi päť minút. Vkuse. Zatiaľ čo padal ja som na klávesnici stláčal všetko od Print Screen až po Alt+F4. To všetko bezúspešne. Potom čo mi došli nervy aj trpezlivosť som chcel vytrhnúť počítač zo zástrčky. Stotinu pred tým, než by som tak ale spravil sa celý svet konečne načítal. Teda aspoň to tak spočiatku vyzeralo. Pri bližšom pohľade som ale zistil, že celé Undercity je prázdne. Nikde žiaden hráč ani NPC. Po pár krokoch cez „mesto duchov“ som v diaľke nakoniec uvidel postavu. Vyzerala ako Draenei female až na to, že mala takú kostlivú sánku akú majú Nemŕtvi. Klikol som na ňu a z mojich reproduktorov vyšiel hlasný a odporný výkrik. Vytrhol som reproduktor z pripojenia k počítaču ale vôbec to nepomohlo. Vydesený a nahnevaný som uštedril počítaču poriadny kopanec. Zabralo to. Avšak ani nie o sekundu mi zazvoní mobil. Prišla SMS. Stálo tam: „THAT-WAS-NOT-NICE-!!!“. Neukazovalo sa žiadne telefónne číslo, iba meno „Lilith“. Maximálne vydesený som následne z úst začal hovoriť nadávky jednu za druhou. Nakoniec som mobil hodil o stenu a vybral z neho baterku. Potom čo zo mňa opadol strach a začal som uvažovať racionálne sa mi akosi podarilo presvedčiť samého seba o tom, že ide iba o nejaký hack podobný tým trápnym reťazovým správam, podľa ktorých som už asi dvestokrát mŕtvy . Z princípu som ale pre istotu za počítač nejaký ten mesiac nesadol. Chuť hrať sa mi vrátila, keď vyšla na trh Mist of Pandaria. Aby som sa ale vyhol problémom so stalkermi a ich prenasledovaním, šiel som na neoficiálny server. Žiadne číslo účtu ani žiadne číslo na telefón znamená absolútne minimum osobných informácií. Keby som len vtedy vedel, ako veľmi som sa mýlil... Každopádne, po dlhej pauze som si opäť sadol za počítač a čakal som na ilegálny download Mist of Pandaria. Bol som až príliš veľkým fanúšikom Warcratu na to, aby mi zákon či nejaká „Lilith“ stáli v ceste. Sťahovanie sa dokončilo a ja som klikol na nádherné žiarivé tlačidlo PLAY. Prihlásil som sa na server cez meno a heslo, ktoré mi administrátori poslali na moju žiadosť na e-mail. Zobrazilo sa mi menu postáv a môj pohľad smeroval ako inak k „Create new Character“. Vybral som si trolla monka a pomenoval ho „Vorox“. Všetko sa zdalo úplne v poriadku. Všetko až na jedinú vec. Jeho výraz. Bol to akýsi strach. Myslel som ale, že si to všetko len nahováram, vzhľadom na to čím som pred tým prešiel. Klikol som teda na „Enter the World“. Spawnol som sa na miesto s názvom „Shang xi's academy“. Šiel som k „Master Shang xi“ sediacemu na blízkom kameni. "Hello, young student," povedal. "you have taken an interest in learning the ways of a monk, yes? Well, first you must equip a weapon." Automaticky som dostal quest. Vzal som zbraň a vrátil sa k pande. Hneď ako som naňho klikol a quest odovzdal, spustilo sa video. V cutscene malá skupina opičiakov (Hozen) vtrhla do tej akadémie. Všetci žiaci čo tam boli s nimi začali bojovať, až pokým nezostal iba môj troll Vorox a Master Shang xi. Na to sa udialo niečo čo mi doslova zmrazilo krv v žilách. Spomedzi Hozenov sa vynorila tá nemŕtva draeneika. Potom čo vystúpila z davu, Shang xi k nej prehovoril: „You fiend! You've killed the innocent students that planned to protect this land! That is it! Enough with the ambushes! I'll kill you once and for all!“ Pandaren odrazu vyskočil do vzduchu aby zaútočil. Jedna z opíc ho ale prebodla mečom a on dopadol na zem. Bol celý zakrvavený, čo mi na Warcraft prišlo až neobvykle násilné. „You... take my weapon and finish this...“ vykríkol pomaly umierajúci majster. Môj monk prikývol, vzal si jeho zbraň a rozbehol sa oproti draeneike. Z ničoho nič začal aj on krvácať, a sa napokon rozpadol na kusy, akoby ho rozkrájali katanou. Moja obrazovka na chvíľu stmavla a ja som sa vrátil do hry. Tentoraz ale inej ako predtým. Jediné čo v nej pripomínalo Warcraft bol môj Troll monk ležiaci mŕtvy na čierno čiernej zemi. Vôkol neho bol všade oheň a z reproduktorov sa ozýval démonický ženský smiech. Po asi minúte sa hore na obrazovke namiesto „Release spirit“ zobrazil výber „Join me?“ a možnosti „Yes“ alebo „No“. Zdesený hrôzou som roztrasene klikol na možnosť „No“. Smiech ešte viac zosilnel a postava trolla začala každých šesť sekúnd strácať 666 HP. V momente som vytrhol celú obrazovku zo zásuvky a vyhodil ju von oknom. Chvíľu na to mi znovu prišla SMS. Znovu bez čísla, znovu od „Lilith“. Písala v nej tú istú otázku: „JOIN-ME-?“. Vzal som mobil a poslal odpoveď: „Yes“... Poznáš ten pocit, keď večer sedíš doma sám za počítačom a stále ti nedá pokoj tušenie, že ťa niečo sleduje? Otočíš sa ale nič nevidíš. Lenže ono to tam je. Pretože my si ideme po teba. Pokračovať na 2. časť -->

---

Naspäť do sekcie Povídky


Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.