Trollské kmene boli zoskupené pozdĺž rieky. Medzi nimi aj šaman z kmeňa Darkspear - Huro'shal. Stál blízko pri vatre, zhluk tiel sa opieral o jeho chrbát a tlačil ho tak blízko ohňu, že vzduch čo dýchal bol štipľavý a pálivý. Neprítomne sa díval cez dlhé plamenné jazyky, za ktorými sa v diaľke mihotali žiarivé zrenice ďalších ohňov. V jeho duchu bola rovnaká horiaca bojachtivosť sprevádzaná rovnakými zahmlenými a blikotavými zábleskami svetla. Dusil sa vo vyhrnutom golieri róby a stál tam s rukami pritlačenými k telu, spoteným čelom a usiloval vidieť ale nepozerať, premýšľať ale nemyslieť, žiť ale nedýchať. Duša tohto bojovníka, ešte nedávno učňa, bola plná neznámej nádeje. Nad ním, v temnote tej noci boli Loa, duchovia predkov, cataclysm, nočná mora živých – Deathwing.
Deathwing. Je to už mesiac, čo jeho kovové pazúry prznia svet Azerothu. Sebecká pachuť pomsty, ktorú Aspekt smrti chrlil okolo seba doliehala aj na jednoduché životy, akým bol aj Huro'shalov. V čase keď sa mladým rozliepajú oči a oni spoznávajú pravú podstatu dobra a zla, musia jeho novonadobudnuté zmysly čeliť tomu najdesivejšiemu z pekiel. A ak sa vyznačuje dobrodružnou povahou ako Huro'shal, pociťuje povinnosť, ktorá zaväzuje tiahnuť pred tvár roznášačovi skazy. Nechcite od neho, aby stál stranou (To je dobré pre vás, zbabelých ľudí!) Má čo robiť, aby si naklonil priazeň Loa a aby mu tí dali moc krotiť blesky a plamene. Teraz však ešte potrebuje bezpečné útočisko, kde by dokončil svoju modlitbu. Musí konať rýchlo, pretože čoskoro si ho duchovia vyhľadajú v jeho útulku, vytiahnu ho z tieňa i vyhodia ho d drsného boja tam vonku.
Huro'shala k stretnutiu kmeňov povolal náčelník Vol'jin na radu šamana Gadrina. Považoval za dobrý nápad vziať so sebou niekoho, kto je mladej krvi.
- „Vol'jin z kmeňa Darkspear, otáčaš sa chrbtom svojmu vlastnému ľudu?!“
- „Horda je môj ľud. Ak bude vojna, to čo prinesiete, tak potom stojím proti vám.“
- „Budiš, Darkspear. Ale proti sile, ktorú čoskoro vypustíme, nebude nikto stáť dlho.“
Kmeň Darkspear opúšťa zhromaždenie. Sklamaný Huro'shal sa ponoril do tmy, zatvoril oči. Keď ich otvoril – niekoľko stôp od neho, oddelená telom náčelníka, stála kňažka. Najskôr videl len jej jemný profil pod tieňom kapucne, prameň červených neposedných vlasov na ľúbeznej tvári, svetlo dopadajúce na krátke ženské kly, nežnú líniu nosa a vyklenutej pery. Vošla mu do duše ako melódia. Vymietla z neho falošných bohov a nahradila ich svojou krásou. Zhasila obetné ohne a nechala v ňom horieť jej neskrotné vlasy.
Nehľadela naňho. Ešte ani nevedela, že jestvuje. A bola mu Svetlom. Cítil, že mu dáva novú nepoznanú silu. Vedení náčelníkom sa vracali na Ostrovy Ozvien. Vlna neviditeľnej sily zmietla polovicu sprievodu. Kdesi v diaľave, tlmené výkriky. Ktosi zažal oheň. V tej chvíli Huro'shalovi k nohám dopadol nejaký vydesený troll. Svetlo zhaslo. Zasa tma a noc. Jeden výkrik je hlasnejší než ostatné: „Hakkar sa vrátil!..“ V tom zmätočnom chaose, jeho zblúdená ruka neuchopila zbraň, ale ruku, čo sa ho zľahka dotýkala. A keď zdvihol oči, uvidel, že je to Ona.
O dva údery srdca neskôr sa ho pustila. Nedívala sa naňho. Keď zmizla, napadlo mu, že pobeží za ňou... Neskoro. Stratila sa mu v hluku hrôzy. Stál tam sám a opustený. A predsa nevidel nič iné iba tú neznámu.
Pokračovať na 2. časť -->
Naspäť do sekcie PovídkyNaposledy upravil/a Mordecay 28.05.2014 v 22:18:33.
Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš
Discord. Rádi vás uvidíme.
Diskuze
Sir Finley Mrrgglton 17.05.2014 08:50
milanko 16.05.2014 23:47
Sir Finley Mrrgglton 16.05.2014 21:35
Muradin 16.05.2014 21:28
No vypadá to zajímavě. Máš docela talent je dobře, že ho rozvíjíš. Jen by to chtělo víc informací o čem to bude.
Pro napsání komentáře musíte být přihlášený.
Přihlásit senebo
Zaregistrovat nový účet