Denník kapitána - 4. časť

• Javorovej
• 12.03.2011
• Fan Fiction

Deň 4. Len čo sme prešli skratkou cez Hinterlandské hory uvidel som miesto ktoré bolo davno stratené no v mojom srdci stále živé. „ Cear Darrow ! “ vykríkol som a kopol som môjho koňa do slabín. Valil som sa z kopca veľkou rýchlosťou tak ako keby v mojom rodnom meste ešte stále bol môj otec a pracoval v kovárni a mesto bolo živé, ale čím som bol bližšie tým viac som videl ohorené hradby a vlajky pohromy vlajúce nad nimi. Na moste pred bránou som spomalil a cvalom som pochodoval cez neživé mesto. Všade kde som sa obzrel som videl vypálený domov, kosti a odporné úkazy, ktoré tu zanechala Pohroma. Až som došiel k našej kovárni kde sme kedysi spolu s otcom pracovali. Zliezol som z koňa a vstúpil do nášho domu blízko kovárne. Každý pohľad na kút nášho domu mi pripomínal zážitky a spomienky na staré časi až som kľakol na kolená a rozplakal som sa. Vyšiel som z domu a utrel som si slzy. Zadíval som sa na jazero a z hnevom som vykríkol „ Arthas ! za toto mi zaplatíš svojou krvou! “. Ani som si nevšimol že Bjorn už dorazil do Cear Darrow a pozoroval ma pri mojom uprenom pohľade na jazero. Zosadol z barana, postavil sa za mňa a povedal „ Aj keď sa svet zmení v našich srdciach ostane navždy takým akým si ho pamätáme, lebo v srdci nám ho nikto nezničí “. Po týchto slovách som si vydýchol a poďakoval som Bjornovi za jeho podporu. Odišli sme z mesta no stále som dusil v sebe hnev, preskočili sme rieku po blízkych kameňoch až sme zrazu počuli ľudský výkrik. Vybehli sme na menší kopec odkiaľ sme videli skupinku rytierov ako bojujú zo z početnou prevahou ghulov a kostlivcov. „ Za svetlo!, za slobodu!, za Lordaeron! “ zneli ich výkriky. Dvakrát sme nečakali a pustili sme sa do boja. Bol to ale pohľad keď sa dvaja odvážlivci pustili do skupiny ghulov a napadli ich od chrbta. Sekal som svojim mečom z obrovským hnevom keď som si pomyslel že práve tieto potvory zničili moje mesto. Odsekával som im hlavy aj končatiny. Chytil som jedného ghula, vlastne jeho telo a použil ho ako štít pred dvoma kostlivcami. Len čo sa jednému z nich zaborila čepeľ do jeho chrbta odsekol som mu hlavu. Pustil som telo a rozsekol druhého, hnev bol obrovský no cítil som, že prestáva a okolo mňa boli už rytieri. Prebodával som už len pár ghulov, ktorý sa ešte hýbali na zemi. Zapichol som svoj meč do zeme a kľakol som si, hlavu som mal opretú o čepeľ a hlasno som oddychoval. Rytieri ma obkľúčili a jeden z nich sa ma spýtal na meno. Odpovedal som mu tichým hlasom a on mi podal ruku. Vstal som a zasunul som svoj meč. Boli to rytieri z organizácie Argent Dawn, ktorý túto oblasť čistili pretože sa tu nachádza hrobka slávneho Uthera Lightbringera, ktorý padol Arthasovou rukou. Pomaly sme pochodovali k hrobke, až sme dorazili do vnútra hrobky kde bola Utherova socha a nad ňou sa vznášal menší lúč svetla všetci sme pokľakli a vzdali sme mu hold. Keď sme kľačali počul som hlas v mojej hlave a mierne som zdvihol hlavu. Možno som bol vyčerpaný z toho boja, ale keď som sa pozrel na sochu videl som ako sa hlavou pohla smerom ku mne a prehovorila: „Opusť ten hnev, ktorý nosíš v srdci, synak. Rovnaký hnev zničil Arthasa, toho ktorého som miloval ako syna a toho, ktorý si vzal moju dušu. Ak nakŕmiš hnev zničí aj teba a staneš sa tým čo najviac nenávidíš. Choď cestou Svetla, lebo len ono ti môže pomôcť, len ono ti poskytne ochranu i radosť v živote. Pamätaj na tieto slová ....Svetlo je pri nás .... tieto slová ti v každej chýli pomôžu “. Drgol som do jedného z rytierov a spýtal som sa ho či to počul, no on len nechápavo zakýval hlavou. Pozrel som sa na sochu no tá sa vôbec nepohla bola rovnaká aká bola predtým než sme všetci pokľakli. Vstali sme a odkráčali smerom k miestu ktoré sa volá Chillwind camp. Bolo to miesto pre pár dôstojníkov z Argent Dawn, ktorý povolávali do svojich služieb ďalších bojovníkov a chránili priesmyk pred preniknutím jednotiek pohromy do južných oblastí. Boli sme v cieli našej cesty a dôstojník, ktorý viedol skupinu do boja porozprával o mojej pomoci veliacemu dôstojníkovi. V predvečer ma privítali v ich organizácii a udelili nám rytiersky titul za našu chrabrú pomoc. Potom sme sa posadli okolo ohňa a jeden z dôstojníkov mi objasnil ich situáciu. Spomínal mi hlavne nepriateľstvo Scarlet Crusade, z ktorej vznikla Argent Dawn a ich hlúpu fanatickosť. Neskôr som si išiel oddýchnuť do miestneho domu a po chvíli som únavou zaspal. Deň 5. Keďže začal nový mesiac prišlo aj odškodné za moje služby, cech paladinov sa o svojich ľudí stará. Polovicu z toho som dal Bjornovi keďže bez neho by som len ťažko docestoval až sem a to v tak krátkom čase. Dnes sme už od rána mali dosť práce, hlavne z tými odpornými nemŕtvymi, ktorí sa rozliehali po celom tomto kraji. Väčšinu dňa sme trávili v blízkosti Andorhalu, keďže miesto pri Utherovej hrobke už bolo čisté smerovali sme na Andorhal. Rady kostlivcov a ghulov boli nespočítateľné a nás bolo dosť málo na to, aby sme do dediny len tak vtrhli. Rozhodli sme sa teda obísť Andorhal a pokračovať na miestnych farmách. Hranicu od západu stráži Argent Dawn, to nám dosť pomohlo. No narazili sme aj na pár Forsakenov. ktorý nám prácu sťažovali. Jednalo sa hlavne o rogúnov a mágov, ktorý nás terorizovali na každej zastávke. Niet divu Undercity nie je ďaleko. Viem. že to boli ľudia ako my a viem, že sa ich nikto nepýtal či chcú byť znovuzrodení do takejto podoby, ale to že vôbec existujú je proti zásadám života. Radšej ukončím ich život než aby sa ich duša mala trápiť naveky. Cestou po oblasti sme pozabíjali aj dosť zveriny ktorá bola vplyvom Pohromy nakazená. Zaživa hnijúce medvede, srny či vlci všetko spoznalo dotyk môjho meča. Bjornovi sa zabíjanie týchto zvierat páčilo aj keď občas spomenul, že táto oblasť bola kedysi veľmi vychýrenou pre výskyt medveďov a mierne si pri každom zastrelenom povzdychol. Keď sme vyčistili miestnu pílu smerovali sme k neďalekej Dalsonovej farme. Vedeli sme, že na týchto farmách sa nachádzajú kotle plné nákazy ktoré sme vypálili do tla. Plameňom neušlo ani telo farmára Dalsona, z ktorého sa stal ghul. Bol to smutný pohľad keď sme vypaľovali farmu za farmou a zabíjali nemŕtvych, ale je to naša práca. Sýpky sme vypálili hneď prvé a potom aj staré domy. Na problém sme narazili až pri Gahrronovej farme, ktorá okrem kostlivcov a ghulov bola domovom aj akýchsi prízrakov ktoré nás dosť desili. Postupovali sme od polí ako jedna nepriestupná jednotka a všetko k čomu sme sa priblížili padlo. Keď nás však napadli prízraky museli sme pozbierať všetku odvahu aby sme im čelili. Ich telá boli priezračné a meč ani guľka či kladivo ich nedokázalo poškodiť na toľko aby zmizli. Vďaka sile Svetla sme ich porazili. Bytosti, ktoré sa dostali do styku zo silou Svetla len zasyčali a zmenili sa na akési kryštáli a tie razom zmizli. Jeden z rytierov sa dotkol kryštálu a namieste upadol do bezvedomia, keď sa prebral začal sa na nás vrhať a chcel nás zabiť, no mierna dávka rozsudku z neho ten prízrak vyhnala. Podpálili sme celú farmu a telá nemŕtvych i zvierat sme cestou späť spálili. Krajom sa tiahol ohromne neznesiteľný zápach, ktorý trval až do noci, no vďaka polnočnému dažďu sa vzduch očistil. Deň 6. Nespal som celú noc, študoval som pár kníh o Pohrome a jej následkoch, o pôvodu Forsaken a o ich apotekáriu. Došiel som k záveru, že niektorí z nich sú spokojní s tým, že majú večný život a urobia všetko preto aby si ho zachovali, no menšina z nich po tomto netúži ale plnia príkazy Lady Sylvanas Windrunner. Ráno som dostal rozkaz presunúť sa do hlavného sídla Argent Dawn vo východnom Lordaerone, dnes zvaného Eastern Plaguelands, konkrétne do Light’s Hope Chapel. Očakávajú moju pomoc pre zvýšené útoky na toto sídlo. Rýchlo som sa pripravil na cestu a Bjorn balil nejaké veci, ktoré sa mu vraj zídu pri hľadaní liečivých húb. Skoro ráno sme vyrazili na cestu. Okolo Andorhalu sme klusali dosť potichu aby sme na seba nepútali pozornosť, no len čo sme ho obišli rázne sme pridali do kroku. Keď sme prešli cez most spojujúci obidve časti zacítili sme známi puch nemŕtvych. Po ceste sme sa blížili k dedine Corrin’s Crossing, ktorú sme radšej obišli, z dôvodu veľkého počtu nemŕtvych, až sme dorazili do Light’s Hope Chapel. Len čo sme dorazili už sa na nás volal jeden vojak. aby sme rýchlo pomohli. Vytasili sme svoje zbrane a čakali sme na príchod ďalšej vlny nemŕtvych. Dosť ma prekvapilo, že vedľa nás stoja aj Rytieri Smrti, ale nebol čas vypytovať sa. „Už sa blížia! “ riekol čísi hlas. Pred nami sa vynárala obrovská armáda, ktorá na nás bez prestania útočila. Zaujali sme formáciu pásu, muž vedľa muža sme stáli a oháňali sme sa svojimi zbraňami. Od chrbta na nich pálili elfský lukostrelci a pár trpaslíkov na čele s Bjornom. Odtínali sme im hlavy i končatiny, všetko čo sa k nám priblížilo padalo pod našimi nohami. Vlna za vlnou sa na nás valili a mi sme museli pomaly ustupovať pre veľké straty v našich radoch, no snažili sme sa držať formáciu. aby ani jeden z nich neprenikol za náš chrbát. Odradili sme poslednú vlnu nemŕtvych a keď padol posledný z nich zazneli hlasy víťazstva. Rytieri Smrti sa preskupili a razom zmizli. Všetci sme boli dosť vyčerpaní a zmorený touto bitkou, a preto sa o nás rýchlo postarali. Po nabratí síl som vstúpil do priestorov kostola a spýtal som sa jedného z hlavných veliteľov, ktorý tam sídlil s ostatnými odkiaľ sa vzali Rytieri Smrti a prečo na nás neútočili. On mi porozprával čo sa tu dialo kým som tu nebol. Sídlo vraj napadli rytieri smrti v Arthasovom mene, jedným z nich bol aj syn Alexandrosa Mograina bývalého Ashbringera. Len čo ich útok bol odrazený a rytieri porazení zjavil sa náš nový vodca Tirion Fordring, vtedy vraj Darion Mograine vodca Rytierov Smrti a syn Alexandrosa mal akúsi vidinu, ktorá ho obrátila na cestu Svetla a dal svoj meč Ashbringer, Tirionovi. Zrazu sa zjavil sám Arthas, ktorý vraj Rytierov Smrti využil len na to, aby vylákali Tiriona a potom ho zabil. Rytierom došlo ako ich Arthas podlo zradil a sľúbili svoju pomoc proti Pohrome. Tirion vzal Ashbringer a zranil Arthasa v boji. Ten rýchlo zmizol a vyslal na nás tieto jednotky. Vedel som že Arthas je zradca ale to som netušil, že v záujme jeho chorých plánov je schopný obetovať aj všetkých svojich rytierov. Vyšiel som von a všetko som vysvetlil Bjornovi, ktorého to nesmierne prekvapilo. Pred západom slnka vyšiel Tirion z kostola spolu s ostatnými dôstojníkmi a prehlásil, že oddnes sa Argent Dawn z pomocou rytierov striebornej ruky mení na Argent Crusade. Spolu sme vzdali hold novej vlajke našej organizácie. Deň 7. Včasne ráno sme boli s Bjornom a pár mužmi na obchôdzke popri Corrin’s Crossing, keď sme začuli volanie o pomoc. Rýchlo sme pribehli k miestu odkiaľ hlasy prichádzali, boli to hlasy Krvavých Elfov, ktorí prechádzali po krajine a zrejme mali zo sebou niečo dosť cenné, preto že boli napadnutý skupinou nájomných vrahov ľudského pôvodu. Hravo sme týchto zlodejov porazili, no jeden nám ušiel. Krvavých Elfov sme priviedli do Light’s Hope Chapel, kde sme ich patrične ošetrili no jednému už nebolo pomoci. Keďže bol v šoku nemohli sme vyvolať Svetlo, aby priviedlo jeho dušu k jeho telesnej schránke. Dozvedeli sme sa, že Elfovia mali zo sebou plány mesta Forsakenov, Undercity, no prečo by ich chcel niekto získať? Argent Crusade je dobre informovaná o rozhodovaní frakcii a o ich krokoch, ale v najbližšej dobe určite žiaden útok na akékoľvek mesto nehrozil. Plány kanálov a apotekária sme odložili k ďalším dôležitým dokumentom a venovali sme sa výsluchu elfov. Nakoniec sme došli k záveru, že Scarlet Crusade plánuje útok na Undercity, preto vyslali svojich agentov aby plány získali od Elfov, ktorý boli učiteľmi mágie v útrobách mesta. Vedeli, že títo učitelia chodia do týchto krajín testovať silu svojich kúziel a preto ich napadli. Plány Undercity mali vraj ako nejakú príručku aby sa medzi tými kanálmi nestratili. Poobede nás zvolali k miestnej studni aby sme si vypočuli dôležité novinky. Tirion a ostatní dôstojníci vystúpili pred kostol a vzdali nám hold, samozrejme že aj mi sme vzdali hold im, Tiron vystúpil dopredu a začal rozprávať: „ Bratia! Oddnes sa začína vojna proti Kráľovi Lichov, vytvoríme oddiely a vydáme sa na krížovú výpravu do Northrendu, kde sa postavíme smrti a raz a navždy skoncujeme z tým monštrom! Vybrali sme piatich z vás aby vytvorili rády dobrovoľníkov, ktorý budú chcieť bojovať za našu vec. Dostanete privilégiá a čas, ktorý budete potrebovať na vycvičenie vašich vojakov. Mi sa sústredíme na výrobu obliehajúcich zbraní a povedieme prvé útoky, aby sme prerazili líniu u Wrathgate.“ Tirion vytiahol päť zvitkov a vyvolal prvé meno: „Hemrock Stormhammer!“ ukázal na jedného z orkov a povedal: „Je ti udelený titul Lorda a udeľujú sa ti privilégia na založenie rádu. “ Ork sa uklonil a prevzal si zvitok. Tirion vytiahol ďalší a povedal: „Aristan Skyrider!“ ukázal na Krvavého Elfa a zopakoval to, čo pred chvíľou povedal orkovi. Ďalej vyvolal Bjorna a nám dosť nesympatického človeka Reynolda de Mondiona. Pochádza zo Stormwindu. Je to dosť arogantný šľachtic a to čo chce vždy dostane, aj keď si musí zašpiniť ruky, čo mu nerobí žiaden problém. No potom vyslovil moje meno a povedal: „ Keďže si pôvodom Lordaerončan a preukázal si odvahu na bojisku udeľuje sa ti titul Lorda a získavaš práva na založenie rádu.“ Uklonil som sa a prebral som si zvitok. Navzájom sme si vzdali hold a tým sa skončilo zhromaždenie. Bolo mi trochu ľúto, že naše cesty sa teraz rozijdu ale je to pre vyššie dobro. Máme rok na to aby sme priviedli vycvičené oddiely dobrovoľníkov do Northrendu, čo nie je ľahký úkol. Bjorn nás opustil už večer, vraj pohľadá dobrovoľníkov v radách trpaslíkov Ironforge a okolitých krajinách, a o rok sa stretneme presne na poludnie u Wrathgate. Vo chvíli keď nasadol na gryfóna som mu zamával a on mi zasalutoval. Pomaly som sledoval ako mizne za horizontom. Keďže sa schyľovalo k večeru prespal som ešte vo svojom stane, no veci na cestu som si pripravil dopredu. <--- späť na 3. časť | | pokračovať na 5. časť --->

---

Naspäť do sekcie Povídky


Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.