Denník kapitána - 5. časť

• Hanzik
• 01.05.2011
• Fan Fiction

Deň 8. Včasné ráno som odletel na jednom z miestnych gryfonov do mestečka Southshore, kde som sa naraňajkoval a dohodol som si stretnutie s tunajším starostom. Potreboval som nejakú základňu pre môj rád a lepšie miesto ako mestečko v ktorom som slúžil ma nenapadlo. Toto mestečko je dobre zásobované a taktiež sa tu zdržiava dosť pôvodných Lordaerončanov. Presne v obedňajšiu hodinu som sa stretol zo starostom, ale aj stormwindskym maršalom, ktorý bol veľmi zvedavý na môj návrh. Navrhol som im, aby Southshore bolo základňou môjho rádu a centrom našich diplomatických stykov z predstaviteľmi iných rádov. Zaručil som mestečku stálu jednotku, ktorá bude pomáhať jeho obyvateľstvu a taktiež ho aj chrániť. Moje podmienky boli prijaté aj keď sme museli mestečku odvádzať daň ktorá nebola príliš vysoká. Maršal sa pri podpisovaní zmluvy pousmial nad názvom rádu, aj keď som jeho ironický posmech ignoroval. „ Lordaeronský rytieri ? čakal som lepší názov pre rád, prečo práve tento?“ spýtal sa posmešne maršal; „Rád je pomenovaný podľa rytierov ktorí bojovali s obrovským zlom ale zo svetlom v srdci, na ich pamiatku a na chválu svetla ktoré môže priniesť mier svetu je takto rád pomenovaný. “ Rázne som zastavil jeho posmešky týmito slovami. Maršal len sklonil hlavu a pomaly sa stiahol. Miestne stráže, ktorým som kedysi velil sa ku mne okamžite pripojili, ponechali sme si tabard Lordaeronskeho vojska na znak nášho pôvodu a na znak toho čo nám náležite patrí. V neskorších poobedňajších hodinách som začal pracovať na našom kódexe a hodnostiach členov. Už v predvečer bol kódex hotový, mal 6 jednoduchých pravidiel:

• 1. Buď verný rádu a svojmu majstrovi a zakaždým ho poslúchni!
• 2. Buď statočný a čestný, aby nikto nepochyboval o tvojom dobrom úmysle!
• 3. Preukazuj úctu členom rádu a dostane sa ti rovnakej úcty!
• 4. Ochraňuj bezbranných pred silnými a neubližuj slabším, lebo si silnejší!
• 5. Bráň sa ak musíš, alebo ak nemôžeš inak, no vždy čestne!
• 6. Pomôž druhým, dostane sa ti pomoci!

Tieto pravidlá a ich bližšie vysvetlenie som spísal do veľkej knihy, tú som uložil do mestského archívu a zapečatil ju. Potom ako som ju dopísal už bola noc a ja som sa uložil na spánok. Deň 9. Dnes som si naplánoval cestu do miesta zvaného Refuge Camp nachádzajúceho sa v Arathi Highlands, kde sa uchýlilo pár utečencov z Lordaeronu v čase keď ho ničila Pohroma. Len čo prvýkrát zakikiríkal kohút už som opúšťal Southshore a vydal som sa smerom k tomuto miestu. Potom čo som dorazil na toto miesto, o ktorom som bol presvedčený že tu nájdem pár bojovníkov, mi razom kleslo sebavedomie. Toto miesto bolo plné prostých ľudí, ktorí sa ho chystali opustiť čo najskôr. Jeden z miestnych vojakov mi poradil, aby som dobrovoľníkov pohľadal na ostrove Theramore, kde určite nájdem schopných bojovníkov, ktorých potrebujem. Vraj tam sídli menšia časť lordaeronského vojska vedená čarodejníčkou Jainou Proudmoore, ktorá utiekla pred pohromou a čo viac je priateľkou orkského náčelníka Hordy Thralla. Bolo by to potešenie stretnúť slávneho Thralla, hrdinu, ktorý ako sa hovorí vládne rozumom a cťou. Dlho som neotáľal a vydal som sa do prístavu zvaného Menethil Harbor, kde som nastúpil na prvú loď ktorá smerovala na Theramore. Daždivé počasie, ktoré znepríjemňovalo výhľad na šíre more sa pomaly vytracovalo zrejme tým, že sme opúšťali mokré a vždy vlhké pobrežie Wetlandu. Po dlhšom čase sa vyčasilo a vďaka dobrému vetru sme dostali veľmi dobrú rýchlosť. Slnko sa odrážalo od modrej hladiny mora a vedľa lode skákali delfíny, ktoré sa predbiehali v tom kto vyskočí čo najvyššie. Bol to úžasný pohľad, pre takéto chvíle sa oplatí žiť. Slnko pomaly zapadalo a mne sa naskytol ďalší úchvatný pohľad na zapadajúce slnko, ktoré pomaly klesalo za horizont. Vietor sa pomaly ochladzoval a tak som sa stiahol do podpalubia kde si posádka rozprávala rôzne príhody z ich námorných ciest. Presne o polnoci som dorazil na ostrov Theramore kde som vyhľadal najbližší hostinec, aby som si odpočinul. Deň 10. Keď som ráno vstal naskytol sa mi úžasný pohľad. Videl som pravých Lordaerončanov ako pracujú, obchodujú alebo ako trénujú v boji s mečom. Ten pocit som už dlho nezažil, konečne som cítil že som medzi svojimi ľuďmi. V hostinci som sa dozvedel o tom ako sa sem malá skupinka dostala a ako sa založilo toto ostrovné mesto, ba dokonca mi bolo povedané že admirál Proudmoore, otec Lady Proudmoore použil mesto ako základňu pre útok proti horde (novej horde). Jeho útok bol neskôr odrazený a on padol ako skutočný bojovník. Je to dosť smutné, že svet prišiel o najlepšieho vojenského stratéga a bojovníka na mori, ale Proudmoore bol veľmi zatvrdnutý a nevedel pochopiť, že Nová Horda netúžila pokračovať v diele ich predchodcov, chcela len pokoj a miesto kde môžu žiť slobodne bez toho, aby ich niekto ohrozoval. Poobede som sa ohlásil na stretnutie s Lady Proudmoore, no musel som počkať pretože Jaina mala dôležite rokovanie s niekým veľmi dôležitým. Zatiaľ čo som čakal začul som veľmi zvučný mužský hlas, ktorý prichádzal z rokovacej miestnosti. „ ... musím si to premyslieť Jaina, musíš ma na chvíľu ospravedlniť!“ to jediné som začul než sa roztvorili dvere a v nich stál ork s čiernym plátovým brnením a znepokojivým výrazom v tvári. Kráčal priamo ku mne až odbočil k hradbe o ktorú sa jemne oprel. Všimol si že sa naň dívam dosť uprene a tak sa ma spýtal: „čo pozeráš človeče, ešte si nevidel orka?“ zarazene som odpovedal: „ odpusť mi ale ešte nikdy som nepočul orka rozprávať tak dobre naším jazykom.“ Ork sa len pousmial a povedal: „ bol som vychovaný ľuďmi, už od detstva rozprávam ľudským jazykom, vychoval ma jeden pokrytec volal sa Blackmoore, ktorý ma naučil bojovať a strategicky myslieť, mal zo mňa obľúbeného otroka a gladiátora, no jeho plány som rázne ukončil! “. Zaujalo ma to čo povedal, pretože Blackmoore bol veliteľom internačného tábora Durnholde, ktorý bol zničený a vypálený náčelníkom Hordy. Takže to nemohol byť nik iný ako Thrall. V tom prišla Jaina a spýtala sa Thralla: „viem že pevnosť Northwatch zasahuje do tvojho územia Thrall, žiadala som posádku v pevnosti, aby ju opustila no neuposlúchli. Musí sa to vyriešiť skôr než budú ďalšie obete, ale nemôžem dopustiť aby došlo k masakru, podnietilo by to len zlú mienku o horde.“ Thrall sa otočil k Jaine no trochu váhal než niečo povie, až vyriekol: „ rozumiem ti Jaina, no ani ja nemôžem dopustiť aby tá posádka zabíjala každého okoloidúceho. Už bolo pár obeti a viem, že to bude pokračovať až pokým nezakročím“. Musel som dať Thrallovi za pravdu, tiež by som bol rozhorčený ak by cudzia posádka stále zotrvávala na mojom území a zabíjala mojich ľudí len tak beztrestne. V okamihu som dostal skvelý nápad: „ Odpustite že sa do toho miešam, ale šlo by to aj inou cestou “ obidvaja sa na mňa zahľadeli a dali mi súhlas na to aby som pokračoval. Vysvetlil som Thrallovi, že ak pevnosť obkľúči a nechá vyhladovať, posádka sa rýchlo vzdá. Potom ako sa vzdajú ich môže deportovať do Booty Bay (pirátsky prístav a neutrálne územie) bez toho aby prišlo k ujme na životoch. Obom sa môj nápad páčil a Thrall bol až nadmieru nadšený týmto návrhom. No bohužiaľ sa už stmievalo a tak som nemohol prebrať svoje záležitosti s Jainou. Bol som pozvaný na večeru a tak som sa mohol bližšie spoznať aj s náčelníkom aj s Lady Proudmoore. Deň 11. V tento deň sa mi podarilo zastihnúť Lady Proudmoore a oboznámiť ju s povolávaním dobrovoľníkov z jej mesta do rádu. Jaina súhlasila s povolávaním, no oboznámila ma aj s tým, že veľa schopných bojovníkov z Theramore sa nachádza v Stormwindskom kráľovstve. Keď som opúšťal Theramore vyvesil som ešte pár verbovacích listín v hostinci a na prístavnú tabuľu, ak by sa našlo pár dobrovoľníkov a chceli sa pridať. Thrall bol taktiež na odchode, sedel na veľmi peknom bielom vlkovi a za ním ho sprevádzali štyria orkskí bojovníci. Otočil sa smerom ku mne a povedal: „ Throm Ka, priateľu!“ myslím že to znamená “buď pozdravený“, prikývol som hlavou na znak pokory i súhlasu. V tom sa celá skupina otočila a opustila mesto. Nastúpil som na prvú loď do Stormwindu a so spokojným svedomím som opustil Theramore. Počas celej plavby ma sprevádzalo zlé počasie, neustály dážď a búrky už človeku lezú na nervy. Dlhú chvíľu som si krátil počúvaním príbehov od námorníkov v podpalubí. Zaujal ma hlavne príbeh o nagoch. Nagovia, dnes známy ako plazy a humanoidi boli kedysi dávno nočnými elfmi. Patrili k skupinke vyvolených kráľovnej Azshari, ale svoje postavenie zneužívali a vyvyšovali sa nad svojich súkmeňovcov. Títo vyvolení praktikovali mágiu, ktorú im poskytovala Studňa Večnosti, obrovské jazero plné mystickej energie. Praktikovali ju tak často, že zostali na nej závislý. Keby len to, ale energiu ktorú studňa vypúšťala zacítil sám ničiteľ svetov, padlý titán Sargeras. Ten presvedčil Azsharu, že je mocný titán a môže dať Azshare a jej spoločníkom ohromnú moc, väčšiu než si vie predstaviť. Azshara posadnutá vidinou ešte väčšej moci súhlasila s démonovým návrhom. Spolu zo svojimi prisluhovačmi otvorila v Studni obrovský portál, odkiaľ vyliezla ohromná armáda démonov, dnes známa ako plamenná légia, ktorá zabíjala a ničila všetko čo jej prišlo do cesty. Proti týmto démonom sa postavila hŕstka bojovníkov vedený polobohom Cenáriom, Mal Furionom Stormrageom a kňažkou Tyrande Whisperwind. S pomocou menšej armády strážkyň a druidov sa im podarilo prebiť k studni večnosti, kde sa práve vtedy pokúšal prejsť portálom samotný Sargeras. Vojská odporu porazili Azsharu za pomoci lovca démonov Illidana Stormragea a tak uzatvorili portál. Studňa začala byť nestabilná a začala sa hromadiť jej energia. Vojskám odporu a pár vyvoleným sa podarilo ujsť od nestabilnej Studne, no keď Studňa vybuchla veľká časť populácie Nočných Elfov bola zabitá. Tela vyvolených a ostatných elfov, ktorý sa zdržali v blízkosti studne boli energiou pretvorený na obrovské morské hady, na dnes známych nagov... Priblížila sa polnoc a od pobrežia už bolo vidieť majákové svetlo až sa pred nami odhalil Stormwindský prístav. <--- späť na 4. časť | | pokračovať na 6. časť --->

---

Naspäť do sekcie Povídky


Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.