Unbroken (Chapter 4)

• Mordecay
• 08.01.2011
• Oficiální literatura

Velen s veľkými krištáľovo modrými očami povzbudzoval Nobunda. No on namietal: „Nebudú ma počúvať! Myslím si, že to všetko bol zlý nápad.“ Velen pokrivil perami na jednu stranu. „Po tom všetkom, čím si prešiel, čo si prekonal, si ochotný sa vzdať?“ „Nemôžem ich prinútiť, aby sa na mňa pozerali na niečo viac, ako len na Krokula, aj napriek tomu, že ich môžem učiť.“ „Možno, že skutočný problém nieje v nich.“ „To je to, čo elementi hovorili.“ Pomyslel si Nobundo. Vďaka rozhovorom, ktoré s nimi mal sa naučil, že nemal skúšať zistiť a hádať na čo myslel Prorok. Tak iba ostal ticho a čakal. Velen pokračoval: „Počujem výkriky v tvojej mysli, výkriky žien zo Shattrath. Som si vedomý tvojho bremena na srdci. Spytoval si sa, či tvoj útek bol aktom zbabelosti.“ Nobundo prikývol a náhle prekonal emócie. „Časť z teba vedela, že to bolo nevyhnutné na to, aby si prežil, aby si prijal väčší osud. A v priebehu toľkých testov od toho dňa si sa ani raz nevzdal. To je dôvod, prečo som si ťa vybral. Elementi tiež. Náš ľud ťa nazýva Krokul, Broken, ale ja verím, že sa dokážeš predviesť ako naša najväčšia šanca.“ Velen natiahol láskavú ruku na Nobundove rameno. „Nechaj ich ísť. Nech výkriky budú umlčané.“ Bola to pravda. Nebol zbabelec. Z časti to vedel, ale kvôli tomu všetkému, čo sa od vtedy udialo, sa tá časť beznádejne stratila. Zhlboka vydýchol a nejako vedel, že keď pôjde spať tak žiadne nočné mory ho nebudú čakať. Zacítil, pocit radosti od elementov, ako keby boli... hrdí. Velen sa usmial. „A teraz, pre dobro nás všetkých, choď. Choď a príjmi svoj osud.“ Nobundo sa vrátil. Zoskupení draenei sa rozprávali medzi sebou, pričom nebrali ohľad na postavu nad nimi. Vydvihol palicu. Mraky z modrej oblohy, uvrhli na osadu temný tieň. Draenei sa prestali zhovárať. Nobundo zvolal a jeho hlas sa niesol cez močiar. „Sledujte a počúvajte.“ Záplava dažďa stekala nadol. Blesky tancovali, ničiac sklo v lampách v okolí námestia. Draenei to s úžasom sledovali. „Prišli ste sem, aby ste sa učili. A jedného dňa ovládali tieto sily, sily šamanov.“ „Ale šamanizmus je orkská praktika!“ Jeden z obecenstva vykríkol. Ostatní sa so súhlasom pridali. „Áno. Praktika, ktorú opustili, aby mohli rozprávať s démonmi. Teraz sa my vydáme cestou šamanov, ktorá nás povedie do budúcnosti, kde nikto nebude zabíjať naše ženy...“ Nobundo sa odmlčal, aby sa jeho hlas ustálil. „Alebo naše deti. Kde Krokul a nepoškvrnení budú spoločne pracovať na uskutočnení sna, ktorý bol pre náš ľud dávno zabudnutý: skutočná sloboda.“ Členovia zoskupenia sa pozreli jeden na druhého, hľadajúc súhlas alebo náznak odporu. Nakoniec sa zdalo, že prišli k rovnakému záveru: Mali by počúvať. „Vaša cesta začína týmito jednoduchými slovami...“ Nobundo sa usmial. Mraky sa vírili. Blesky tvorili obluky. Dážď sa lial. "Všetko čo je, je živé."

Koniec

<--- späť na kapitolu 3 |


Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.