Frontline I - 3. časť

• Mordecay
• 26.08.2011
• Fan Fiction

5. Kapitola - Bez nádeje ,,Zaujmite pozície!“ rozkázal strážca, ktorý Gor'taka a jeho družinu prijal do stanu. ,,Ty si náčelník dediny?“ ,,Nie náčelníka zabili pri prvom útoku a neostal nikto kto by velil... Tak som sa toho chopil. Ale teraz na vysvetľovanie nie je čas musíme bojovať.“ ,,To musíme ale v priamom boji nemáme šancu ich poraziť. Majú na svojej strane enormnú presilu.“ ,,Nemáme však inú možnosť.“ Taur sa odvrátil od Gor'taka a pozeral sa na prasce. Všetky sa zastavili. Boli ako pravá armáda nie ako ostatné prasce, ktoré bojovali bez stratégie a disciplíny. ,,Vytvorte dva rady!“ Zavelil "Taur-náčelník". Všetci strážcovia ihneď vykonali rozkaz. Držali pušky s bodcami. Na chrbtoch mali štíty a za opaskom meče, sekery alebo iné zbrane. Jedno s prasiat sa predralo radmi. V ruke držalo zvláštne tvarovanú vlajku. Zdvihlo ju do vzduchu a niečo hlučne zarevalo. Prvé dve línie prasačích ľudí sa rozbehli do útoku. ,,Strieľajte až na môj povel!“ Rozkázal "náčelník". Prasačí ľudia sa stále viac a viac približovali. Bol to odstrašujúci pohľad. ,,Ešte nie!“ Niektoré prasce sa už začali napriahať k úderu. ,,Prvá rada pááľ!“ Skôr ako čo i len jedno prasce stačilo svoj úder dokončiť padlo na zem mŕtve. To bola však len prvá línia prasiat druhá bola už tiež veľmi blízko. ,,Druhá rada pááľ!“ Aj druhá línia prasiat padla. Prasačí veliteľ si uvedomil, že takto by nevyhrali. Niečo zavelil a na Taurajo sa vyvalila celá horda prasačích ľudí. ,,Páľte bez povelu!“ Na zem padalo veľa mŕtvych prasiat ale omnoho viac sa ich blížilo. Tauren "náčelník" sa obzrel. ,,Musíte niečo spraviť!“ Gor'tak sa však iba s ohromením díval na vlnu smrti, ktorá sa blížila stále viac k nim. "Náčelník" sa tiež obzrel. Horda prasiat bola už skoro pri strážcoch. ,,Ústup!“ zavelil Taur. Všetci strážcovia sa postavili a začali sa sťahovať ale neprestávali páliť. ,,Ja by som mal nápad.“ "Náčelník" a Gor'tak sa otočili. Bol to Gambrig. Zastavím ich, ale nech sa strážcovia stiahnu úplne. "Náčelník" chvíľu váhal, ale potom prikývol. ,,Rýchlo všetci sem stiahnite sa úplne!“ Všetci strážcovia o chvíľu pribehli k nim. ,,Dobre tu ostaňte a rozhodne sa nepribližujte.“ Prikývli. Gambrig sa pomaly vybral oproti valiacej sa horde. Keď bol od svojej družiny a strážcov dosť ďaleko vytiahol spoza opasku jedno-ručné kladivo a chytil ho do pravej ruky. Kladivo natiahol pomaly pred seba. Začali okolo neho praskať malé iskričky, ktoré sa postupne zväčšovali až kým z nich neboli blesky. Gambrig sa napriahol a zahodil kladivo. ,,STORMSTRIKE!!!“ zakričal. Kladivo chvíľu neuveriteľne rýchlo letelo, pričom ho obklopovali blesky. Narazilo do hrude jedného prasaťa. Hneď na to kladivo explodovalo a na armádu prasiat sa vyvalila ohromná energia a smršť bleskov. Obloha sčernela a zdalo sa akoby sa ju hromy snažili roztrhať. O chvíľu však blesky ustáli. Diaľku halili kúdoly prachu. Gambrig od námahy klesol na koleno. Za krátku chvíľu musel nahromadiť čo najviac energie a musel sa neskutočne sústrediť aby sa nič nepokazilo. Z kúdola prachu vyletelo jeho kladivo a priletelo mu späť do ruky. Zasunul ho späť za opasok stále sa dívajúc pred seba. Prach začínal ustupovať a začínali sa zjavovať obrysy. Keď prach úplne ustúpili bolo možné vidieť čo sa stalo. Gambrig len vytreštil oči. Namiesto mŕtvej armády prasačích ľudí sa pred nimi týčili obrovské, zelené korene plné tŕňov. Korene sa stiahli do zeme. Armáda prasačich ľudí za nimi stála úplne nedotknutá. Na jej čele však už nestál jej veliteľ, lebo jemu kladivo rozdrvilo hruď, ale na jeho mieste boli tri postavy zahalené v kapucniach. Dve oblečené v zelených róbach a jedna vo fialovej. „To hádam nie... Prasačí geomancerovia.“ Zašepkal pre seba Gambrig. „Budem potrebovať pomoc!“ Zakričal Gambrig na ostatných neodvracajúc zrak od prasačích geomancerov. „Asi myslí teba.“ Povedala Manora Dárovi. Pozrel sa na ňu a prikývol. Premenil sa a bežal za bratom. „Oni tých geomancerov dostanú, mon. Ale čo my, ako zvládneme celú armádu?“ Povedal Zealan. ,,Nuž čo, neostáva nám nič iné než bojovať. Hádam sa nebojíte tých pár malých kuriev, ktoré vyšli zo svojej diery?!“ povedal Gar'ak a potom vytiahol svoju sekeru a palcát, aby naznačil, že je pripravený bojovať. Gredar sa na svojho otca pyšne pozrel. Nikdy sa nebál ani zoči voči smrti. ,,V tom prípade však musíme vymyslieť nejakú taktiku.“ ozval sa Iftric. Gor'tak prikývol. ,,Máš pravdu. Ale nič ma nenapadá... ,,Si v poriadku Gamb?“ ,,Hej som, len ma to trocha vyčerpalo. A mimo to už som ti vravel, aby si mi tak nehovoril.“ ,,To je teraz jedno, nie?“ Pozreli sa smerom na postavy v róbach. Prasa vo fialovej začalo dačo sípavým hlasom kvičať. Odrazu sa znova celá horda prasiat dala do pohybu ale ich obchádzala. Geomacerovia si to s nimi očividne chceli ,,vyjasniť“ sami. Prasatá k nim pristupovali. Prasa s fialovou róbou si zhodilo kapucňu, ostatné dve ho napodobili a tiež si dali kapucne dole. ,,Takže ty šaman a ty druid. Výborne, vy zomrieť tu dnes!“ Vyšteklo na nich prasa lámanou Taurenčinou. ,,To si nemyslím. Vás si dnes Matka Zem zoberie späť!“ Vykríkol na prasa Dár. ,,Kľud, nenechaj sa ním vyprovokovať, braček.“ ,,Takže vy bratia? Výborne uvidíte jeden druhého mrieť. Takže? Kto chce ísť prvý?“ ,,Dár ty dostaň tých v zelenej róbe a ja si podám tohto tu.“ ,,Odvážne slová na niekoho, kto vyčerpal toľko svojej energie a many na jedno kúzlo a pritom z toho nič nemal...“ Povedalo prasa posmešne. ,,Neboj sa energie mám dosť...“ Gambrig sa premenil na vlka a rozbehol sa oproti prasaťu. Dár zase na leva s rohmi a rozbehol sa po prasati, ktoré stálo vľavo. Prasa, na ktoré útočil Gambrig sa uhlo a priložilo ruky na zem. Spod zeme sa vydral koreň. Ten vymrštil Gambriga-vlka do vzduchu pričom jeden z tŕňov ho porezal na ľavom boku. Premenil sa späť na Taurena. Ruky dal blízko seba ale nespojil ich. V dlaniach sa mu vytvorila masívna modro-biela energia. Zamieril na prasa. Dopadol späť na zem a klesol na koleno. Uvoľnil energiu z rúk. Tá sa proti prasaťu vymrštila, avšak to sa nepohlo z miesta. Pravú ruku napriahlo pred seba a objavila sa mu v dlani zelená energia. Prasa sa napriahlo a vymrštilo energiu oproti modro-bielemu blesku letiaceho naňho. Zelená a modrá energia sa zrazili a nastal malý výbuch. Gambriga svetlo na chvíľu oslepilo a odvrátil sa od neho. Keď svetlo zmizlo rýchlo sa obrátil späť k prasaťu. Bolo však neskoro. Oproti Gambrigovi už leteli ďalšie dve gule zo zelenej energie. Chcel sa im uhnúť ale spod zeme sa predrali korene, ktoré sa mu obmotali okolo rúk, nôh, hrude a jeden dokonca okolo krku. Obidve zelené gule ho zasiahli do hrude a zanechali po sebe spálené chlpy a kožu. Gambrig zareval od bolesti. ,,Tak teraz sa zabavíme.“ Korene zosilnili stisk. Gambrig začal z mnohých miest krvácať. Trne mu driapali telo. Dár sekal pazúrmi po prasatách, s ktorými bojoval. Tie však neustále vyvolávali viac a viac koreňov, ktoré ich chránili a zároveň naňho útočili. Skočil po jednom z prasiat. To znova vyvolalo korene a tie ho odhodili späť. „Tak už dosť!“ Zreval Dár od hnevu. Premenil sa znova do svojej normálnej podoby. Prudko priložil ruky dlaňami k zemi. Meter pred ním sa roztrhla zem a vyleteli z nej korene. Tieto však boli bez tŕňov a boli užšie ale bolo ich omnoho viac. Polovicu poslal na jedno prasa a druhú polovicu na druhé. Prasatá vyslali na odpoveď zase svoje korene. Jeho a ich korene sa zrazili a začali sa obmotávať okolo seba. Prasatá aj Dár robili rukami prudké, sekané gestá pomocou, ktorých korene ovládali. Dár sa snažil obmotať tie svoje okolo ich a roztrhať ich. Išlo to celkom ľahko pretože jeho koreňov bolo viac a boli dlhšie a užšie. Ale ich korene mali trne a tie bez námahy jeho korene trhali. Bolo to kto z koho. Niečo začalo prašťať. Dár zovrel ruky v päsť. V tú chvíľu jeho korene roztrhali prasačie. Namieril korene na prasce. Jedno stihlo vyvolať koreň, ktorý sa okolo neho obmotal a poskytol mu tak ochranu. Druhé však nemalo toľko šťastia. Korene ho celé obalili. Dár zdvihol ruku, korene aj s prasaťom sa tiež zdvihli, a potom s ňou celou silou udrel do zeme. Prasa s hlukom dopadlo na zem. Dár odvolal korene, tie zišli zo zakrvaveného prasacieho teľa a vrátili sa späť do zeme. Pozrel sa na koreň, ktorý chránil druhé prasa. „To ťa neochráni ty besná sviňa.“ S opovrhnutím si odpľul. Zdvihol ruky nad seba a spravil niekoľko gest, potom ruky namieril na koreň, v ktorom sa schovávalo prasa. Na oblohe sa zjavil mesiac a začal vysielať bielu žiaru presne na miesto, kde stálo prasa. Žiara stále silnela. Koreň na niektorých miestach sčernel a nakoniec začal horieť. Dár zložil ruky, žiara zmizla a mesiac tiež. „Nech ti je tvoj úkryt aj tvojím hrobom, prasa.“ Znova si odpľul. Chvíľu sa díval. Z koreňa sa začal ozývať hluk. Počul ako prasa škrieka a snaží sa dostať koreň späť do zeme, ale Dár mu v tom bránil. Získal nad ním totiž kontrolu. Keď škriekanie prestalo dovolil koreňu, aby sa vrátil späť do zeme. Pristúpil bližšie a prezrel spálené telo či je naozaj mŕtve. Dvakrát doňho kopol, prasa však nejavilo známky života. Oddýchol si. Spotreboval dosť energie ešte chvíľu a prasce by ho možno premohli. Počul zarevanie. Prudko sa obrátil. Uvidel brata. Bol obmotaný tŕňmi. Prasa stálo pred ním a v ruke malo dýku. Nečakal. Okamžite sa premenil na leva a rozbehol sa. Počul prasa ako hovorí lámanou Taurenčínou. „Tak teraz sa zabavíme.“ Zdvihlo dýku a namierilo na Gambrigovo brucho. Dár po ňom skočil a zahryzol sa mu do krku. Prasa však už seklo dýkou ale netrafilo Gambriga do brucha ale do ramena. Ten znova zareval od bolesti. Začiernilo sa mu pred očami a omdlel. Dár zhodil prasa na zem a odrhol mu hlavu. Korene, ktoré držali Gambriga sa vrátili späť do zeme a on bezvládne spadol na zem. Dár sa otočil k bratovi a kľakol si k nemu. Vytiahol mu dýku z ramena a položil svoje ruky na jeho hruď. Začal s liečením. Všetky rany sa pomaly zatvárali. O chvíľu boli všetky preč. Gambrig sa však stále nepreberal. Dár sa mu pozeral do tváre a čakal kým jeho brat konečne otvorí oči, no Gambrig tam stále iba bezvládne ležal. ,,Gamb! No tak preber sa!“ Kričal Dár trasúc bratovým telom. Priložil ucho k jeho hrudi a počúval. Srdce mu bilo ale veľmi slabo. Pozrel sa za seba. Ich spoločníci ešte stále bojovali s prasatami. Musel im pomôcť pozabíjať prasce, aby oni mohli pomôcť Gambrigovi. Ale ako? Nemohol brata nechať len tak ležať na zemi úplne nechráneného. Obzrel sa okolo seba. Do očí mu padol stan, v ktorom predtým boli spolu s Taurenským veliteľom. Premenil sa na medveďa. Odtiahol brata do stanu a zabalil ho do prikrývky. Potom zase vybehol von a rozbehol sa oproti prasatám. Gor'tak sekol a ďalšie prasa sa zvalilo na zem. Znova sa zahnal sekerou a niekoľkým prasatám rozpáral brucho. Vrhli sa na neho ďalšie štyri prasce. Prvé päsťou udrel do líca a zlomil mu čeľusť. Druhému rozsekol hlavu. Tretie sa pokúsilo o výpad. Gor'tak sa uhol a odsekol prasaťu ruku. To sa so škrekotom zvalilo na zem a začalo sa trepať. Štvrté tiež spravilo výpad. Gor'tak ho zblokoval. Kopol prasa do nohy a prerazil mu koleno. Prasa spadlo na zem a zahnalo sa. Podarilo sa mu zasiahnuť Gor'taka do nohy. Ten rozsekol prasa v páse na dve časti. Zapotácal sa. Nebola to prvá rana, ktorú počas boja utŕžil. Bol vyčerpaný a stratil veľa krví. Poobzeral sa okolo seba. Na zemi ležalo mnoho prasiat avšak aj niekoľko taurenov. Občas zazrel svojich druhov ako bojujú, no neboli na tom lepšie ako on. Odrazil výpad ďalšieho prasaťa sekeru mu zabodol do hrude. To zrevalo a zvalilo sa na zem. Niekto doňho zozadu narazil. Prudko sa otočil. Bol to Gredar, Gar'akov syn. „Gor'tak dlho sa už neudržíme majú veľmi veľkú početnú prevahu. Dúfam, že máš plán.“ Povedal Gredar zúfalo. Skôr ako mu však Gor'tak stihol odpovedať vrhlo sa na nich ďalších osem prasiat. Obidvaja vôbec neútočili len sa bránili. Snažili sa vykryť všetky výpady prasiat, bolo to však márne. Boli stále pomalší a slabší. Gredarovi jedno prasa zarylo svoj meč do ruky a druhé odhodilo jeho štít a zhodilo ho na zem. Gor'tak sa naňho pozrel ako bezvládne leží na zemi a prasce ho idú zabiť. Ucítil prudký úder do tváre. Prasce využili Gor'takovu nesústredenosť. Ďalšie prasa po ňom zase prudko švihlo svojím palcátom. Gor'tak len ledva úder zblokoval, ale bol príliš silný a sekera mu vyletela z rúk. Už nemohol nič robiť. Zastal, zavrel oči a čakal. Prasa zarevalo, no nič sa nezmenilo, necítil žiadny ďalší úder. Otvoril oči. Všetky prasce proti, ktorým bojovali boli uväznené v spleti koreňov. Poobzeral. Vzadu za všetkými stál Dár. Ruky mal priložené k zemi. „Perfektne načasované!“ Zakričal na Dára. „Nie je zač.“ „Kde je Gambrig?“ Tento raz prehovorila Manora. „Je v bezvedomí v stane. Všetky jeho zranenia som vyliečil, ale nepreberá sa...“ Dár strnul. „Čo sa deje?“ zhrozila sa Manora. „Míňa sa mi mana. Rýchlo ich čo najviac zabite... už... už ich dlho neudržím!“ „Gredar! Odveď svojho syna do bezpečia a potom sa vráť späť. Zilea ty sa o Gredara postaráš. Obidvaja prikývli a začali robiť čo im Gor'tak prikázal. „Dobrá, mon a teraz chytro ich zabiť čo najviac. Prasačích zubov na náhrdelník nie je dosť nikdy, mon!“ Povedal Zealan, potom sa rozbehol a začal svojimi dýkami podrezávať prasatám hrdlá. „Na nich!“ Zvolala Tar'kara a svojimi mečmi začala prasce kosiť ako čerstvé obilie. Všetci okrem zraneného Gredara a Ziley, ktorá mu viazala ranu sa k nim pridali. „Už... nevládzem. Už ich ďalej nedokážem udržať. „Dár,ty to ZVLÁDNEŠ!“ Bola to Manora, kto kričal. Dár sa na ňu pozrel. Manora sa naňho tiež dívala. „Ona má pravdu musím vydržať. Ak nie zomrie. Všetci zomrú. A TO JA NEDOPUSTÍM. JA VYDRŽÍM.“ Pomyslel si v duchu. Pozrel na svoju milovanú. „Vydržím, pre teba všetko.“ Manora mu venovala krátky úsmev, ktorý mu mal dodať silu. Potom sa však vrátila späť k boju. Myslela na jediné. Bola pyšná na to, že má za druha práve jeho. Vybrala z tulca šíp a namierila. Dár sa na ňu díval. Usmiala sa naňho, potom sa otočila a začala vyťahovať šípy a strieľať do prasiat. Zrazu zacítil bolesť. Všetka mana sa mu už minula. Teraz korene držal len silou vôle. Tie však aj tak začali povoľovať a niektoré prasce sa už dostali z ich zovretia. „Nie ja musím VYDRŽAŤ!“ Korene zase zosilneli stisk. Namiesto many začal používať svoju životnú energiu. Pred očami sa mu zväčšovala čierna škvrna a dýchalo sa mu stále ťažšie. O chvíľu škvrna zabrala celé jeho zorné pole a on omdlel...

Pokračovanie nabudúce...

<--- naspäť na 2. časť | | pokračovať na 4. časť --->

---

Naspäť do sekcie Povídky


Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.