Prales života – starý priateľ

• Mondel
• 28.05.2014
• Fan Fiction

V časoch normálnych by toto neurčité zaslepenie netrvalo dlho. Tobôž nie u mladého trolla dychtivého po boji. Nie teraz, na začiatku pravého života. Teda až na cataclysm - neúprosne krátiaci všetok život Ani trochu fér voči Huro'shalovi. Tomu začalo srdce biť len nedávno. Celý príbeh jeho pätnástich rokov života sa odohral akoby len včera. A teraz sa má všetko neúprosne prepadnúť do temných pekiel. Keby ste sa ale opýtali iných z jeho dediny, tvrdili by, že tam Huro'shal skončil už dávno pred Deathwingom. Ohne, choroby, obrovské straty a katastrofy sprevádzali jeho prítomnosť. Tak aspoň usúdili osadníci a taká musela byť pravda. Veď nikto ani poriadne nevedel, odkiaľ prišiel. Starý lovec Taz'dingo ho vraj našiel ležať v bezvedomí na Deň mŕtvych pri hrobe neďaleko Orgrimmaru. Nik nevie, ako vtedy lovec hláv premýšľal; jedni vravia, že chcel z chlapca vychovať svoj živý odkaz, iní tvrdia, že vedľa decka našiel aj zvitok s nejakým mocným kúzlom. Či už pergamen alebo opatrovník, ani jedno starý Taz'dingo nestihol užiť. Zmámila ho ešte ten večer zelená chmára portálu do Outlandu. Huro'shal vyrastal teda sám mimo detí svojho veku a pospolitosti vôbec. Spôsob jeho života sa zanedlho podobal nočnému tieňu číhajúcemu pod ústreším. Bral všetko čo zostalo nestrážené a ak sa len dalo, obchádzal trollov širokom oblúku. Kdekto po ňom hádzal kameňom, či už mu Huro'shal niečo spravil alebo nie. Huro'shal však nikdy nikomu nezostal nič dlžný – svojich neprajníkov zastihol a tí jeho pomste potom neušli. To aj malo za následok obrovskú bojachtivosť čo doň vsiakla a neskôr aj prezývku: Údotrhač Naoko sa nič nezmenilo. Bol v liečiteľskom stane preplnenom zranenými a omráčenými. Všade naokolo známe zvuky. Zariekanie liečiteľov prekrikujúcich sa navzájom. Cítil však, že zvyčajná atmosféra boja odrazu pominula. Už od mala nás sprevádzala tá príjemná bolesť hlavy: znenazdajky si uvedomíte, že prestala; zvykli ste si na ňu, ale nechýba vám; ako sa stratila? Hádam len v snoch doznieva spomienka na ňu... Huro'shal nedôveroval tomuto novému pokoju. Upodozrieval ho, že ho chce pripraviť o bojovnosť a spraviť z neho zbabelca. Pri vstupe stáli dvaja žoldnieri. Bránili vojsť dnu nervóznemu čarodejovi Waz'lukovi, ktorý hľadal svojho nezvestného syna. Plakal ale na zlom hrobe. Jeho potomok, blízky priateľ Huro'shala, narukoval k novému hnutiu temných šamanov. Uzak'zim bol kedysi jediný, kto vedel svojho blízkeho priateľa pochopiť. Huro'shal zbožňoval Uzak'zima tak, ako len sirota môže zbožňovať staršieho kamaráta, niekedy len chvíľkový vzor, ktorý sa v zapätí stratí – teda to, čím on nikdy nebol, čo nikdy nemal ale chcel byť. Uzak'zim si všimol tú naivnú úctu a lichotilo mu to. Bol to práve on, kto malého Huroshala priviedol do náruče Loa z cesty pouličného zlodejíčka; napriek tomu, že mal on sám pevné korene a teda nebol povinný sa starať o nikoho. Prišiel však Deathwing a ten spolu s Cataclysmom vytrhol jemnú hmotu duše z Uzak'zima a roztrhol dôverný vzťah medzi priateľmi. V opojnej krvilačnej túžbe Uzak'zim hrozbu aspektu smrti zavrhol ako hladný raptor loviaci svoju korisť bez zaváhania. Nanešťastie sa raptor vždy vracal z boja ochudobnený o pár zubov. Hanbil sa, že kedysi zastával názor šamanov. Keď ho teda Loa nechcú vyniesť do výšky, musí si poradiť inak. „Zem, oheň, vzduch, voda – akú nádej majú, keď sa oni postaviť démonickej pekelnej mágií? Uzak'zim sa teda navrátil na Ostrovy Ozvien ako černokňažník. Nedokázal sa viac pozrieť na Huro'shala. On napriek všetkej mučivej horkosti osudu vydržal verný Loa - Huro'shal ostal šamanom. Bol teda niečím, čím Uzak'zim nikdy nebude, čo nikdy nebude mať, ale chcel byť. Bolestná úzkosť však zovrela obe srdcia. Huro'shal sa tiež domnieval, že je so svojím strachom sám a nemal sa komu zdôveriť. V onen nečer sa to ale zmenilo. Zdôveroval sa jej tichému obrazu, ktorý nosil ukrytý v náručí. <--- Späť na 2. časť | Pokračovať na 4. časť --->

---

Naspäť do sekcie Povídky


Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.