Unbroken (Chapter 1)

• Mordecay
• 25.07.2010
• Oficiální literatura

Obloha plakala, keď orkovia obliehali Shattrath City. Bolo to pred dávnymi mesiacmi, čo dážď zdobil krajiny Draenoru, ale teraz, ako na protest proti hroziacej bitke, sa temné mraky začali sužovať. Ľahké kvapky mrholili nad mestom a na armádu za hradbami mesta. Ako sa čakalo na dvoch stranách, tak jemný dážď narástol do mohutného lejaka. „Musí ich byť tisíce,“ Nobundo zachmúrene špekuloval z vrcholu hradby. Medzi vonkajšími múrmi sa tiene pohybovali zo zapálených faklí. Možno keby orkovia viac plánovali útok, tak by mali dostatok času na vyrúbanie lesa a prípravu. No v týchto dňoch orkom nezáležalo na taktike. Išlo im iba o vzrušenie z boja a ukojenie ich krvilačnosti. Telmor tak isto ako Karabor a Farahlon padol. Tak veľa draeneiských majestátnych miest teraz leží v ruinách. Shattrath bolo jediné, ktoré ostalo. Pomaly sa orkské zhromaždenia dali do pohybu, čo prinútilo Nobunda pomyslieť na hrozné veci, ktoré sa môžu stať, ak by Shattrath padol. „Nie že by sme mali prežiť.“ Dobre vedel, že on a ostatní, ktorí sa zoskupili brániť mesto, budú obetovaní. Dobrovoľne súhlasili ostať a bojovať... „Budiš teda! Môj duch bude žiť ďalej a stane sa súčasťou Svetla.“ Povzbudený Nobundo sa vzchopil. Upravil si zbroj, zhlboka sa nadýchol a natiahol ruky na rukoväť svojho Svetlom - sväteného kryštalického kladiva. „Ale aj tak nepôjdem pokojne...“ Zišiel z hradby k ostatným Vindicatorom, svätým bojovníkom Svetla, ktorí budú bojovať do úplného konca. Rozhliadol sa pozdĺž hradby, medzi svojich bratov. Ako on, aj oni boli zmierení s osudom, ktorý ich čaká. Za hradbami v lesoch dorazili bojové stroje - katapulty, baranidla a balisty. Ich ťažké kolesá zrazu zastali, ako keby boli pripravené na útok. Zo začiatku, bubny zneli pomaly, ako keď začali padať kvapky dažďa. Zvuk sa zrýchlil a zosilnel, tak isto ako búrka. Nobundo sa len modlil k Svetlu, aby mu dal silu. Na sekundu mu napadlo, či by Svetlo nedokázalo vyvolať lúč so svätým ohňom, ktorý by zničil orkov. Naozaj uvidel svetlo, no nebolo to božské. To boli blesky. Nobundove uši začuli silný rev, ktorý sa blížil k hradbe... Bojové stroje sa pripravovali... Orkovia mali jediný cieľ - zničiť všetko, čo im stojí v ceste... a začali bubnovať hlasnejšie... Búrka zosilnela... Bitka začala. Katapulty začali hádzať masívne kamene, ktoré trafili najvzdialenejšiu vežu. ktorá sa následne zosypala. Nobundo vedel, že hradby nevydržia, lebo boli postavené minulý rok a narýchlo... Niekoľko brutálnych obrov šlo preniknúť do mesta cez zničené hradby a ďalší dvaja šli s baranidlom k hlavnej bráne. Poškodená hradba sa úplne zrútila, čo znamenalo voľnú cestu do vnútornej časti mesta. No obrancovia sa zoskupili pred ruinami a podarilo sa im odraziť niekoľko útokov. Záplava šialených orkov pohltila Shattrath... Nastal čas. Nobundo zdvihol kladivo smerom k oblohe, zavrel oči a vyčistil si hlavu. Zrazu mal myseľ jasnú a v jeho tele zacítil silu Svetla. Kladivo sa rozžiarilo. Sústredil sa iba na jedno, na obranu Shattrathu... Ihneď použil silu Svetla proti obrom, ktorí sa k nemu približovali. Záblesk toho útoku oslepil všetkých, ktorí boli na blízku. Bol dokonca tak silný, že niekoľko orkov spálil. Draenei využili moment prekvapenia a zaútočili na obrov. Akonáhle záblesk pominul, Nobundo sa zameral na zvuk, ktorý začul. Tento zvuk znamenal zničenie hlavnej brány baranidlom. Nobundo bezmocne sledoval, ako sa Lower City zaplavilo orkami a obrami. Obranci nemali žiadnu šancu... Nobundo znova povolal silu Svetla, aby vyliečil zranených draenei, ale nepriateľov bolo priveľa a aj uzdravení draenei padli... Orkovia boli ako šialení. Ich túžba po krvi bola neskutočná. Nobundo mal možnosť ich sledovať... Ich oči žiarili karmínovou farbou. Bolo to fascinujúce a zároveň desivé. On a ostatní Vindicatori zmenili taktiku z liečenia na útok. Zrazu mesto svietilo svetlami Svetla. Bitka bola v plnom prúde... Ďalší obri sa dostali do vnútornej časti a začali likvidovať obrancov... „Kra-koom!“ Múr, pod ktorým stál sa zachvel a on sa pošmykol na klzkom kameni. Pozviechal sa a pozrel sa dole, kde zbadal Ogra, ako búši do piliera. Nobundo zdvihol kladivo k nebu, zavrel oči, ale jeho koncentráciu prerušil ďalší rachot... „Kra-KABOOM!“ Tentokrát to neboli obri, ale explózia, ktorá buchla niekde v spodnej časti mesta. Na chvíľu stratil koncentráciu. Pozviechal sa a obrátil sa... Uvidel zvláštnu červenú hmlu, ktorá smerovala do Lower City. O pár sekúnd ju zasiahla. Pár obrancov, ktorí tam boli, sa okamžite začalo dusiť a zvracať... Upustili zbrane... orkovia v zápale krvilačnosti s nimi urobili krátky proces. Keď sa masaker skončil, orkovia uvideli ďalších draenei, ako lezú cez stenu. V zápale agresivity sa na nich vrhli a roztrhali ich. Hmla sa rozšírila po celom Lower City a začala stúpať... Nobundo počul za sebou rozruch. Niekoľkým orkom sa podarilo dostať do vnútornej časti mesta. „Kra-koom!“ Múr sa opäť zatriasol... obra, ktorý sa vrátil búšiť do piliera, preklial svojím kladivom. Druhá vlna horiacich balvanov spadla z neba. V tej chvíli uvidel pred sebou skupinu útočníkov... Namieril hnev Svetla k vrcholu lebky prvého orka. Oči zelenej beštie sa zahmlili. Ďalšieho orka zložil rozdrvením rebier. Zo všetkých síl sa rozmachol a poslednému orkovi zlomil nohy. Ten zavrieskal od bolesti a prepadol sa cez hradbu. Medzi tým sa červená hmla dostala do väčšiny mesta... Keď Nobundo porazil posledného orka, hmla už bola pri ostatných Vindicatoroch, čo s ním bojovali. Začali ich páliť oči a pľúca. Počul niekoľko výkrikov smrti, no stratil ich z dohľadu, kvôli hustej červenej hmle. Útoky na Nobunda prestali, no potkol sa a začalo ho dusiť a napínať na zvracanie. Hlava mu išla prasknúť od bolesti. Potom začul strašný bojový výkrik... Tieň sa priblížil. Nobundo ho nedokázal rozoznať, lebo ležal v kŕčoch. Zadržal dych a uvidel, ako z červenej hmly vystúpila hrôzostrašná postava s očami ako oheň - mohutný ork, s dlhými čiernymi vlasmi a čiernou čeľusťou. Jeho brnenie bolo pokryté stekajúcou modrou draeneiskou krvou a v rukách držal veľkú obojručnú sekeru. Za ním boli desiatky orkov, ktorí sa vrhli do mesta. Nobundo vedel, že sa blíži koniec vojny. „Kra-koom!“ Múr sa znova zatriasol a mohutný ork sa rozbehol k Nobundovi a zaútočil naňho. ork vytiahol dýku a následne ju Nobundovi zabodol cez brnenie do ľavej strany hrudníka, ktorá mu hneď stŕpla. Ako protiútok sa Nobundo rozmachol kladivom a rozdrvil orkovi prsty na pravej ruke... No ork sa len pousmial a zodvihol Nobunda ľavou rukou. Keď bol vo vzduchu, tak vyvracal krv do jeho tváre. Týmto sa vyslobodil... zavrel oči a povolal Svetlo, aby sa mohol ubrániť. Zvolal... A prvýkrát... žiadna odozva. Celý vydesený a nechápajúc, čo sa deje, otvoril oči a pozrel na orka, ktorý otvoril svoje veľké ústa a silno zreval. Jeho silný rev bolo počuť ďaleko a poškodil Nobundove bubienky... Vyzeralo to ako keby bol v nejakej nočnej more... V zápale šialenstva sa otočil a udrel Nobunda do hlavy. Náraz bol taký silný, že ho odhodilo cez múr, kde padal cez hmlu dole, dole, dole... Keď sa prebral, uvidel šialeného orka, stále uväzneného v nočnej more, utekať preč... Neďaleko od miesta, kde ležal Nobundo, sa zrútil pilier a tým sa zrútila celá konštrukcia hradby, ktorá ho uväznila vo svete tichej tmy - v ruinách. Ako tam tak ležal, myslel na tých, ktorí šli do úkrytu, za ktorých sa modlil, ktorých miloval a rešpektoval, a za ktorých by položil... „Život. Stále myslím na život...“ Nechápal prečo mu Svetlo neprišlo na pomoc. Pomyslel si, že nedokázal povolať Svetlo, lebo bojoval a nemohol sa naň poriadne sústrediť. No teraz by už určite mohol povolať silu Svetla... Nič. „Žiadna odpoveď?!“ Nikdy sa necítil tak bezmocný, stratený a sám. Hlavou sa mu preháňalo množstvo otázok - „Ak by som umrel, čo by sa stalo s mojím duchom? Prijalo by ma Svetlo?... Žil som čestne, mohol by to byť trest?“ Po týchto otázkach si uvedomil, že leží v nebezpečnej polohe a jeho noha je zlomená. Prevrátil sa na pravú stranu a zadržal dych, aby necítil bolesť nohy a rebier. Kvôli neprítomnosti Svetla sa nemohol liečiť, a tak musel trpieť. Aspoň že ľavá časť tela ho prestala bolieť a sluch sa mu konečne vrátil... Skutočnosť, že dýchal, znamenala, že sa vzduch k nemu dostáva cez nejaký otvor. Keď sa jeho oči prispôsobili tme, rozhliadol sa a zazrel svetielka. Natiahol k nim ruku a dotkol sa známej veci - rukoväti svojho kladiva. S tou troškou sily, čo mu ostala, potiahol kladivo, čím povolili kamene a odhalil malé chodby vytvorené ruinami hradby. Jeho uši okamžite zaregistrovali výkriky teroru a nariekanie... Pomocou kladiva sa ťahal s bolesťami nohy cez ruiny. Bolesti boli silné no videl svetlo, tak sa nevzdával a pokračoval k nemu. Podľa zvuku nariekania zistil, že je to zavalený obor. Nobundo sa konečne preplazil cez otvor, následne obor zvrieskol, čo spôsobilo zrútenie tunela a obrovu smrť... Po kolapse tunela počul výkrik vydesenej ženy... Otočil sa a uvidel niečo, na čo nikdy nezabudol... Celé Lower City, osvetlené mesiacom a ohňom z hora, sa stalo smetiskom pre telá zmasakrovaných draenei. Teraz, keď už nepršalo, telá boli od krvi a zvratkov... Nobundo sa ešte viac zdesil, keď medzi telami uvidel aj telá detí. Napriek svojej mladosti dobrovoľne ostali so svojimi rodičmi... Napriek hrôze, ktorú videl, dúfal, že nejaké deti sa zachránili a dostali sa do skrýše v horách. „Môže byť niečo ešte horšie ako nezmyselné zabíjanie detí?“ Pomyslel si a opäť počul krik ženy a mohutný smiech. Orkovia oslavovali víťazstvo... Rozhliadol sa smerom k Barrier Hills na Aldor Rise, kde orkovia mučili ženy. „Musím ich zastaviť!“ „Ale ako? Sám, so zlomenou nohou, jeden proti stovkám brutálnych orkov. To nemám šancu... a ešte k tomu ma aj Svetlo opustilo... ostalo mi iba kladivo.“ Nevedel si poradiť, ako ich má zachrániť. „Musím nájsť cestu!“ Zúfalo sa plazil cez mŕtvoly... Použil vonkajšiu cestu okolo Lower City... Dostal sa k zničenému múru, ktorý bol pri hore. Určite by našiel spôsob ako vyliezť cez horu. On by... Krik prestal. Pozrel sa hore, ale videl iba tieň orka. O pár sekúnd neskôr sa ork otočil a hodil mŕtve telo dole. Dopadlo vedľa miesta, kde Nobundo nehybne ležal. Priblížil sa k telu, hľadajúc známky života... Rozoznal ju, bola to Shaka. Videl ju už veľakrát predtým, aj keď sa rozprávali iba zriedka. A teraz tu leží s podrezaným hrdlom mŕtva. Aspoň jej utrpenie skončilo... Ďalší výkrik inej ženy znel hore. V tej chvíli ho pochytila zlosť a neprekonateľná túžba po pomste. Zúfalo chytil kladivo a povolal Svetlo. S jeho pomocou by mohol niečo urobiť, čokoľvek... Ale odpoveďou bolo opäť ticho... „Tu už nič nemôžeš urobiť“ Niečo vo vnútri mu našepkávalo, aby odišiel z tohto miesta. Aby mohol žiť... a v jeden deň, vykonať... niečo... „To je zbabelé. Musím nájsť cestu. Musím!“ Ale hlboko vo svojom vnútri vedel: „Všetko je stratené. Ak ma naozaj niekde čaká osud, mal by som ísť. Ak by som ostal a pokúšal sa dostať do Aldor Rise, ja... určite by som...“ Výkriky zazneli znova. Nobundo pozrel na zničený múr „Bolo by to nebezpečné... ale nie nemožné!“ „Nastal čas. Máš šancu! Musíš si vybrať!“ „Šanca? Šanca žiť a jedného dňa niečo zmeniť, alebo...“ Zvláštny hlas zosilnel - „MUSÍŠ ÍSŤ!!!“ Krik sa opäť ozval, no trval krátko... A hneď nato počul orkské hlasy, smerujúce z uličky k nemu. Zdalo sa, že sú medzi mŕtvolami a ako keby niečo alebo niekoho hľadali. Smerovali k Nobundovi... Jeho čas nastal... Zobral kladivo. Zozbieral posledné sily a využil posledný čas a úsilie a predral sa cez mŕtvoly a preliezol cez dieru v hradbe. Ako sa pomaly a v bolestiach plazil cez Terokkar Forest opäť začali bolestné výkriky žien z Aldor Rise. <--- späť na prolog | | pokračovať na 2. kapitolu --->


Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.