Vojna Pohyblivých Pieskov, 1.kapitola

• Mordecay
• 12.10.2015
• Oficiální literatura

Poludňajšie slnko upieralo svoj neochvejný pohľad na piesky Silithusu, ako tichý svedok zástupom tvoriacim sa pred Skarabím múrom (Scarab Wall pozn. Prekladateľa). Pokračovalo vo svojej ceste aj napriek tomu, že sa masám zhromaždeným pod ním zdalo, akoby zastavilo, len aby mohlo vysielať vlny neúprosných horúčav, až kým by sa obrovské armády jednoducho nezrútili z tepla. Uprostred nepokojných bojových formácií stála v tichom rozjímaní osamotená temná elfka. Jej doprovod k nej vzhliadal s obdivom, niektorí s až úctou. Ostatní zhromaždení, výber zo všetkých rás z každej zeme v známeho sveta, na ňu hľadeli s ich vlastnými rasovými predsudkami. Nakoniec, krvavý spor medzi temnými elfami a trolmi či taurenmi sa datuje storočia naspäť. No aj napriek ich postojom, všetci, ktorí v tento deň prišli do boja, zdieľali voči elfke jedno: rešpekt. Shiromar bola ako slnko nad nimi: ľahostajná, neochvejná a neohrozená. Tieto vlastnosti jej veľmi pomáhali v týchto mesiacoch, dodávali jej silu pokračovať keď sa všetko zdalo stratené, keď sa úloha zdala nekonečná alebo keď sa jej spoločníci jednoducho vzdali. Bol tu aj Strážca (Watcher), Broznový drak z Jaskýň času, Broodlord a úle hmýriace sa hmyzom, boli tu úlomky a ich Strážcovia, prastarí draci, z ktorých by sa nikto nevzdal svojej odplaty len tak ľahko. Nátlak, vynaliezavosť a niekedy priame násilie, to všetko bolo prítomné, aby dokončili úlohu. A to všetko pre jediný predmet. Vec, ktorú teraz Shiromar pevne držala v rukách: Žezlo Pohyblivých Pieskov, znova zkuté po tisícke rokov. Nakoniec, všetky cesty ju doviedli sem, do Silithusu, k bránam Skarabej steny. Tu, kde bolo žezlo roztrieštené. Shiromar sa pozrela vysoko do neba a spomenula si na časy, keď draci zakrývali slnko a Qiraji spolu so silithidmi zaplavovali légie elfov v zdanlivo nekončiacich vlnách, v čase, keď sa nádej premenila na tieň. Vyzeralo to, že nik neprežije hrozné mesiace, no aj tak tu teraz stála pred posvätnou bariérou, ktorá chránila ich životy všetky tie nespočetné roky počas Vojny pohyblivých Pieskov... Fandral Staghelm vtedy viedol útok so synom Valstannom po svojom boku. Vybrali roklinu, v ktorej boli ich boky chránené proti nekončiacemu prúdu silithidov. Shiromar, blízko bojovej línie, čarovala tak rýchlo, ako jej to len jej energia dovoľovala. Fandral a Valstann sa prebojovali k ústiu rokliny, následovaní tými najviac bojom-otuženými sentinelmi, Strážcami, kňažkami a druidmi, ktorí ich s námahou liečili. Vyzeralo to, že za každý zničený zhluk silithidov ďalších sto nastúpilo, aby zaujalo ich miesto. Takto to vyzeralo posledných pár dní, odkedy sa zvesť o vpáde silithidov prvýkrát objavila a Fandral povolal bojovníkov do zbroje. Kňažka Shiromar a jej spoločníčky všetky nabrali dostatok energie, aby spoločne povolali Eluninu moc a v tichosti sa prizerali, ako oslepujúci stĺp svetla vyhladil roj blokujúci hranicu rokliny. Hneď nato, tiché bzučanie naplnilo ovzdušie. Jedna po druhej, lietajúce hmyzie kreatúry – okrídlení Qiraji, prelietávali ponad okraj rokliny, útočiac tak na druidov v podporných pozíciách. Ako odpoveď Fandral vyviedol frontovú líniu z rokliny do otvorených prieskov, prekračujúc hromady silithidích mŕtvol. Zvuk bol plný hukotu, ako sa lietajúci Qiraji znášali dolu a sekali svojimi ostrými končatinami. Fandral pritlačil a posunul boj ďalej, aby sa mohli podporné oddiely rozdeliť. Ako sa však Shiromar pozerala na hrebeň rokliny v diaľke, spozorovala roje pozemných Qiraji ako sa rozlievajú po hrebeni ako mravce. Do zorného poľa sa jej vteperilo monštrum týčiace sa nad všetkými, ktoré rozhadzujúc obrovskými končatinami s pazúrmi vykrikovalo príkazy hmyzím vojakom. Napriek všetkým zvukom, ktoré bolo počuť naokolo, jeden jasný zvuk sprevádzal prítomnosť obrovského bojovníka: Rajaxx, Rajaxx... Aj keď Shiromar nerozumela reči Qiraji, napadlo jej, či to náhodou nie je meno toho netvora. Ako sa ďalšia vlna hmyzích vojakov blížila, ozval sa zvuk obrovského rohu: z východu aj západu sa zástup nočných elfov vyrútil na bojisko. S hrôzostrašným výkrikom Fandral a Valstann zaútočili priamo na srdce blížiaceho sa roja a obe armády sa do seba ponorili, zatiaľ čo nové elfie posily drtili obe krídla. Shiromar cítila, že bitku istotne vyhrali, no ako sa tiene predlžovali a deň prerástol do noci, boj pokračoval a v jeho strede sa Fandral, Valstann a Qirajský generál stretli v zúfalom boji. Keď sa Shiromar len tesne vyhla niekoľkým útokom od okrídlených Qiraji, obzrela sa za miestom, kde generál bojoval s otcom a synom. Počet nepriateľov klesal a generál to zrejme vycítil, sa jedným mocným skokom ocitol na hrebeni, kde ho po prvýkrát uvideli. Tam zmizol a zopár ostávajúcich hmyzích kreatúr bolo rýchlo zničených. Večer vojsko nočných elfov oddychovalo pod dozorom hliadok, no Fandral vedel, že hrozba Qiraji nebola úplne potlačená a očakával preto, že boje začnú znova na svitaní. Shiromar cez noc spala len v krátkych momentoch, bojová vrava stále odznievala v jej hlave napriek tomu, že okolitá púsť zostávala ticho. Nadránom, sa jednotky sformovali a postúpili na hrebeň, kde ich privítalo len desivé ticho. Shiromar pohľadom obhliadla horizont ale Qiraji neboli nikde v dohľade. Ako sa však Fandral pripravoval vydať pokynu na pochod vpred, objavil sa posol s hrozným správami: dedina Southwind bola napadnutá. Fandral rozmýšľal nad možnosťou stiahnuť jednotky a obrániť dedinu, no zároveň cítil, že toto by mohlo otvoriť dvere invázii zostávajúcich Qiraji. Stále nemali predstavu o počte ich nepriateľov a či už vôbec videli všetko, čo proti nim môže táto nová hmyzia rasa postaviť. Valstann správne odhadol myšlienky svojho otca a preto sa ponúkol, že povedie oddiel do dediny, aby Fandral mohol zostať a veliť hlavnej časti vojska. Stojac blízko, Shiromar počula zvyšok ich konverzácie: „Môže to byť lesť.“ povedal Fandral. „Nemôžeme to riskovať.“ Valstann odpovedal. „Ja pôjdem, obránim mesto a vrátim sa vítazne, a potvrdím česť tvojho mena.“ Fandral neochotne prikývol. „Stačí, aby si sa vrátil živý a ja budem viac, než spokojný.“ Hneď nato Valstann zozbieral svoj oddiel a Fandral už iba sledoval, ako jeho syn odchádza. Shiromar sa tiež obávala, že nepriateľ môže využiť príležitosť a zaútočiť na rozdelené sily, ale rozumela nutnosti toho, čo práve urobili. Po niekoľko ďalších dní Shiromar a ostatní bojovali s záplavou silithidov prúdiacich z úľov roztrúsených po celom kraji, no po Qiraji nebolo ani stopy. Strach si začal vyberať svoju daň u Shiromar, keď začala považovať to, že sa páni silithidov neobjavili tak dlho za zlé znamenie. Obávala sa o Valstannov osud, a v určitých momentoch dňa počas prestávok medzi takmer nepretržitým masakrom silithidov sledovala, ako Fandral ticho pozoruje horizont, úzkostlivo očakávajúc návrat svojho syna.


Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.