Denník kapitána 7. a 8. časť

• djmetla
• 10.09.2011
• Fan Fiction

Deň 20. – Pátracia misia Skoro ráno sme sa vydali k západným hradbám Lordaeronu, za rýchleho cvalu sme sa dostali k brehom Lordaemerského jazera, kde sme mali pripravené člny. Nad hladinou jazera sa niesla hustá hmla, ktorá nás pohltila a tak nás skryla pred nežiaducimi zrakmi zvedov a špiónov z Undercity, ktorými sa toto okolie len tak hemžilo. Potichu sme preplávali jazero až sme zahliadli obrysy hradieb mesta Lordaeron. Keď sme pomaly oboplávali hradby Lordaeronu, uvideli sme západnú hliadkovú vežu, skôr to čo z nej zostalo, práve v jej okolí sa mal nachádzať tajný tunel vedúci do útrob podzemného mesta. Priblížili sme sa nenápadne k severozápadným brehom jazera a tam som uvidel jedného z mojich zvedov ako máva žltou zástavkou. Po dosiahnutí pevnej zeme mi zved podal podrobné hlásenie o situácii v okolí Undercity, taktiež ma oboznámil z tým že videl početnú skupinu ľudí spútaných v železách a vlečených hlavnou bránou do mesta. Zrejme sa jedná o ďalšie pokusné králiky. Naša misia tak dostala ďalší cieľ: vyslobodiť a doviesť do bezpečia všetkých väzňov v Undercity. Zved nás viedol tichým zahmleným lesom až k okrajom malej jaskyne. Pripravili sme si fakle a laná, ktoré budeme potrebovať pri zostupe. Tunel je dosť strmí a šmykľavý, od jeho konca sa derie von strašný zápach, popísal by som ho ako zápach desiatok uhynutých psov. Začali sme zostupovať do útrob mesta. Držali sme sa lana, ktoré bolo uviazané na vchode do tunela a potichu sme sa vydali dolu kanálom. Keď sme dorazili na koniec tohto kanála začali k nám doliehať hlasy a výkriky tvorov obývajúcich toto mesto. No bolo tu počuť aj elfský jazyk, alebo orkštinu, mesto nebolo obývané len forsakenmi, útočisko tu nachádzali aj ďalšie národy Hordy. Z kanála viedli dve cesty: za prvé, cesta ktorá bola strážená dvoma obludnými strážami, ktorí vyzerali ako obri zošitý z množstva tiel a orgánov; a za druhé, to bol výstup kanála umiestnený vysoko v stene odkiaľ som mal výhľad na celú štvrť mesta. Do úvahy pripadala iba jediná cesta a to skrz stráže. Dôkladne sme sa pripravili na takéto situácie, tým že som dal pripraviť elixír, ktorého výpary uspia aj takú obludu akou je horský Yeti. Orwel sa pomaly priblížil k malému oblúku, ktorý delil kanál od schodiska zo strážami a vylial malé množstvo elixíru na dlážku. Rýchlo si pritom zakryl tvár šatkou a skryl sa späť za oblúk. Len čo sa elixír začal vyparovať a stráže sa ho nadýchali do sýtosti, padli na zem z hrozným rámusom ich zbraní. Všetci sme si nasadili kapucne a tváre sme si zakryli šatkami. Potichu sme prekročili chrápajúcich strážcov a pokračovali sme do juhozápadnej štvrte zvanej Apothecarium. Len čo sme sa pohli o pár metrov ďalej, zazreli sme malú skupinku nemŕtvych stráži a pár zombíkov. Toto prekliate mesto nikdy nespí ?.... Stále je v pohotovosti, stále v pozore! Museli sme sa urýchlene schovať, vyhliadli sme si tmavé miesto blízko vysokej steny, kde sme sa ukryli do tieňa. Len čo sa od nás vzdialili pokračovali sme k obrovskému otvoru v stene. Divný zápach a ľudské výkriky potvrdili naše dohady, bolo to Apothecarium! Obrovský otvor v stene bol podopieraný vysokými stĺpmi, na ktorých ležal mohutný kamenný trám. Zelené svetlo, ktoré vychádzalo z vnútra Apothecaria osvetľovalo cele toto laboratórium, a dlhé vlajky ktoré viseli na hornom tráme zahaľovali vonkajšiu stranu stĺpov. Apothecarium je zrejme tou najdôležitejšou časťou celého mesta. Zazreli sme skupinu “vedcov“ ako si z klietok kde boli umiestnený ľudia, vyberajú pokusné králiky na ich šialené experimenty. Bolo nám jasné že tadiaľto sa ďaleko nedostaneme a nepreskúmame toto mesto celé, museli sme sa uchýliť k druhej možnosti. Pomaly sme sa vrátili k schodisku, ktoré viedlo k miestnosti z tunelom. Stráže boli ešte stále omámené, aspoň malé šťastie v tomto hnijúcom pekle nám zdvihlo odvahu, ktorú potrebujeme na splnenie našej úlohy. Začali sme šplhať k otvoru, ktorý bol umiestnený v hlavnej stene mesta. Len čo sme sa dostali k otvoru uvideli sme menšie výstupky ktoré vytŕčali zo skaly, opatrne sme po nich prešli na neďaleký trám, z ktorého sme pozorovali mesto. Stovky bojovníkov a čarodejníkov sa túlali mestom, medzi všetkými tými zombíkmi sme uvideli aj pár krvavých elfov a pár orkov. Jeden z trollov idúcich v sprievode vyzeral dosť dôležito, pretože mal na sebe mnoho náramkov a náhrdelníkov. Hodnú chvíľu som ho sledoval. Troll došiel k jednému z nemŕtvych obchodníkov a hodnú chvíľu niečo rapotali hrubou orkštinou. Obchodník podal trollovi mešec a ten mávol rukou smerom do chodby. Nemohol som uveriť vlastným očiam! Z chodby vyšiel jeden troll, ktorý viedol na reťazi ľudských otrokov, medzi nimi aj malé deti a starcov. Bolo ich asi osem alebo deväť, pretože jeden z nich bol možno trpaslík, no s istotou som to povedať nemohol. Za otrokmi pokračovali dvaja trollský bojovníci, ktorí dávali pozor a svojimi dlhými kopijami podpichovali väzňov k pohybu. Obchodník si premeral každého z väzňov a potom ukázal na most idúci cez kanál, ktorý bol plný zeleného svinstva. Vodca skupiny niečo zareval a celá skupina sa dala do pohybu, až na trolla, ktorý držal reťaz. Ten sa otočil a vrátil sa späť do uličky odkiaľ prišiel. Ukázal som na bratov Ronetha a Orwela, aby sa ku mne priblížili. Zrejme vycítili, že nehodlám tých ľudí nechať napospas tým géniom s hnijúcim telom a tak sa rýchlo spýtali aký je plán. „Chlapci, musíte využiť vaše bystré oči a použiť vaše kuše na tých dvoch strážcov vzadu. Musíte ich trafiť presne v rovnakom okamžiku! Pripravte sa, dám vám signál!“. Bratia súhlasne prikývli a potichu si napli kuše. Helfdan si pripravoval tenší povraz a zrejme vedel čo je treba urobiť. Obaja sme sa pochopili pohľadom. Skupinka prešla po moste a vydala sa smerom k Apothecariu. Prešli temnou uličkou a potom ďalšou, no pri tretej už boli pripravený moji chlapi a vyčkávali na môj signál. Helfdan pomaly spustil povraz so slučkou na miesto, kde tieň končil a pevne sa zaprel. Skupina prešla do tretej uličky, to bola ta správna chvíľa! Vodca sprievodu vošiel do tieňa a za ním ho nasledovala aj skupina zajatcov. Len čo sa na konci tieňa objavila postava trolla, Helfdanov povraz sa prudko napol. V tej chvíli Helfdan začal prudko ťahať povraz k sebe. Vodca sprievodu sa chytil presne do jeho pasce, konkrétne do slučky ktorá mu rýchlo stisla krk a taktiež aj jeho dlhé uši. Troll sa ešte trochu mykal na smrtiacej slučke no nakoniec stuhol ako cencúľ, to si všimli jeho dva stráže a rýchlo pribehli k visiacemu telu. V tom som lúskol prstami a obidvaja strážcovia padli mŕtvi k zemi. Na ich čelách boli vidieť hroty šípov z kuše, ktoré im prestrelili lebku. Skupinka väzňov sa zmätene schúlila k sebe, a tak som poslal Eliasa a Izáka k nim dole, aby ich odviedli do bezpečia. Paladini pribehli k skupinke a tichým hlasom ich upokojili. Elias ich zaviedol k tunelu a Izák odtiahol mŕtve telá trollov do tieňa, kde ich prisunul čo najviac k stene. Helfdan pomaly spustil chyteného trolla Izákovi, aby ho mohol ukryť v tieni tak ako ostatných. Po ukrytí tiel sme sa presunuli späť k tunelu, no Ronethovi a Orwelovi som prikázal, aby sa tu nenápadne porozhliadli a preskúmali ďalšie časti mesta. Keď som uvidel tie zúbožené postavy zajatcov zachvátil ma menší hnev, no udržal som si chladnú hlavu. Prikázal som, aby im pomohli dať dole okovy a dali im napiť. Spýtal som sa odkiaľ sú a kde nájdem ďalších väzňov. Odpovedali mi len veľmi nesmelo no z ich výpovede bolo jasné, že pochádzajú z rôznych častí krajiny. Starší chlapík nižšieho vzrastu, ktorého som omylom pokladal za trpaslíka mi vysvetlil ich situáciu. Ako vieme, forsakeni si najímajú lovcov a banditov na to, aby im priniesli čerstvé pokusné králiky, no svoje obete hľadajú v lesoch alebo na opustených cestách. V tomto prípade bol prepadnutá celá usadlosť v Tirisfal Glades! Starec ďalej povedal, že ľudí si berú každý týždeň, a žiadnych väzňov tu nenájdeme. Všetci sú buď mŕtvi, alebo sa zmenili na zombíkov. Pýtal som sa všetkých zajatcov na isté kladivo, no ani jeden z nich nemal ani najmenšie tušenie o čom hovorím. Jediné čo som sa od nich dozvedel bolo to, že temná pani Sylvanas tu nie je, a že utiekla preč pred istým démonom, ktorý prevzal vládu nad prekliatym mestom. To bolo to posledné čo sa mi od nich podarilo dozvedieť. Ich mysle boli zúbožené rovnako ako ich telá. Prikázal som chlapom, aby im pomohli na povrch a uistili sa, že budú v bezpečí. Sledoval som ako nemotorne lezú po klzkých stenách tunelu a miznú na konci otvoru, keď sa zrazu ozvalo mohutné trúbenie na roh, a poplašné zvuky gongov divo trhali ozvenu v miestnosti. Začuli sme rýchle kroky niečoho čo sa k nám približovalo, začali sme tasiť zbrane. Zvuk bol čoraz bližšie, v tom sa objavil Roneth a povedal „ Do čerta! Do čerta! Máme problém pane, máme obrovský problém do čerta!“ Deň 20. – Pátracia misia - pokračovanie... Len čo to dopovedal dobehol za ním aj jeho brat Orwel, ktorý ledva lapal dych. Chytil som Ronethové plecia a spýtal som sa: „Čo sa deje, Roneth, čo je ten problém?“ Roneth sklopil oči a jeho pohľad smeroval k zemi, no po chvíli sa na mňa opäť pozrel a povedal: „Horda, pane! Horda útočí na mesto, všetky chodby sa hemžia démonmi a bojovníkmi Hordy, musíme utiecť!“. Tak toto nám našu situáciu ešte viac sťažilo, no nesmel som stratiť hlavu v takejto chvíli. Chlapi boli rozrušený, v každom z nich som videl ten strach, ktorý rýchlo opantá ľudskú myseľ, iba Helfdan bol pokojný, no plný neistoty. Pozrel som sa na chlapov a opýtal som sa Orwela iba jedinú vec: „Videli vás Orwel?“ Orwel sa pozrel na brata a odpovedal: „Nie, pane! Určite nás nevideli!“ Pousmial som sa a podporil som svojich mužov týmito slovami: „Nemôžeme odísť páni, ak teraz odídeme, stratíme čas a ak si dobre pamätám vojská Crusády už pomaly vyrazia na Northrend, čo ich tam čaká ak im neprinesieme zbraň proti tomu monštru, ak to teraz vzdáme zomrú tisíce vojakov, no ak to nevzdáme zachránime životy nie len tých mužov a žien ale aj duše tých, ktorých pohltila ľadová temnota meča“. Helfdan sa narovnal a pristúpil ku mne, otočil sa k mužom a povedal: „Nepoznám pojem vzdať sa a ani náš majster nie a čo vy?“ Muži pevne stisli svoje zbrane a jedným slovom skríkli: „Za Lordearon!“ Vyrazili sme späť k otvoru v stene a pomaly sme sa presúvali po tráme cez celé mesto. Pod nami sa odohrávalo neskutočné divadlo. Stovky bojovníkov Hordy zápasilo s démonmi a nemŕtvymi vojakmi. Všade sa rozliehali výkriky bolesti a hnevu. Došli sme späť k Apotekáriu kde sa nachádzali len malé skupiny nemŕtvych a ich vedcov. Vedel som, že ak máme zastaviť tie pokusy na ostatných musíme im zničiť toto laboratórium. Natiahli sme laná a spustili sme sa nenápadne po jednom z obrovských stĺpov na zem. Nemŕtvi vojaci zrejme strážili Apotekárium pred vpádom nepriateľov, pretože boli otočený smerom k chodbe a k mostu, ktorý spájal ďalšie časti mesta. Zrejme očakávali útok z týchto častí. Pomaly a potichu sme sa rozostúpili a keď to stráže najmenej čakali zaútočili sme. Rozdelili sme sa na dva skupiny, jednu viedol Helfdan a druhú ja. Moja skupina zaútočila na strážcov na moste a Helfdan na strážcov pri chodbe. Len čo sa môj meč zaboril do ramena jedného z nemŕtvych a miestnosťou prešiel desivý výkrik, začal sa krutý boj. Jeden z nemŕtvych strážcov, ktorý držal dva meče bol pre mňa dosť ťažký oriešok. Odbíjal každý môj útok, až som musel uskočiť vzad a dať priestor jemu. „Tak poď ty ohyzdná mŕtvola!“ Neviem či to bol v tej chvíli preň kompliment, ale dosť silno sa zasmial a z hnevom v očiach sa na mňa rozbehol. Presne to som potreboval! Skoncentroval som energiu svetla do mocného útoku zvaný “exorcizmus“, a keď bol už vzdialený len pár metrov, vystrel som rýchlo ruku oproti tej oblude a vypustil som svetelný lúč priamo z mojej dlane. Útok bol tak silný že zo zlostnej mŕtvoly ostal len popol a dva meče. Helfdan sa kryl svojim štítom a jedným šmahom rozrezával zombíkov ako kúsky masla. Jeho údery vždy smerovali na krk, alebo ramená. Jeden z nemŕtvych sa snažil bodnúť ho do chrbta no on vykryl jeho útok rýchlou otočkou. Štítom odvrátil čepeľ ostrého noža a pri otočení švihol svojím mečom priamo cez hlavu nepriateľa. Meč prešiel celým jeho telom a odrezal mu aj pravú nohu. Zastavil sa až kým udrel do podlahy a Helfdan nekľakol na svoje ľavé koleno. Izák a Elias si doberali jedného zo strážcov. Izák sa zahnal svojím kladivom tak, že nepriateľovi podrazil nohy a ten spadol na zem. Elias nečakal ani sekundu a jeho kladivo dopadlo na zombíkovu hlavu. Z chodby ktorá viedla do vnútra Apotekária vybehli traja zombíci a namierili si to priamo na Árona. Silno som naň skríkol, aby si dal pozor na blížiace sa nebezpečenstvo. Áron bol však duchaprítomný a len čo ich zazrel hodil svoj štít priamo na jedného z nepriateľov. Štít sa zbarvil do zlatistej farby a odrezal prvému zombíkovy hlavu, potom sa akosi odrazil a ďalšieho prerezal cez hrudník, až pokračoval k tretiemu zombíkovi v ktorom sa zasekol a odniesol ho až na blízku stenu kde zombík v strašnom reve uhorel. Stráže boli porazené, rýchlo sme sa preskupili a pomaly postupovali do útrob Apotekária. Bol to naozaj odporný pohľad, všade samé zohavené telá pozatvárané v klietkach, obrovské nádrže naplnené akýmsi zeleným plynom a sudy plné vnútorností. Nielen človeku by sa z toho zdvihol žalúdok! Ale týmto monštrám nie! Necítia... Nepoznajú ľútosť... Sú prekliati... Zrazu sa pred nami objavila skupina vedcov a niečo na nás zrevali. Neváhali sme a hneď sme ich pobili, jedného po druhom, bez ľútosti, bez strachu. Dalton vytasil svoju sekeru a každému z nich odsekol hlavu. Keď sa priblížil k poslednému, ktorý ešte ako tak vykazoval známky života, obrátil si ho na chrbát a napľul mu do tváre. Rozohnal sa no odrazu sa zastavil. Krkom mu prešla zelená čepeľ a on sa v okamžiku udusil. Čepeľ sa stiahla a ďalší rýchly švih mu odsekol hlavu. Len čo jeho telo dopadlo na chladnú dlážku, stál za ním akýsi nemŕtvy bojovník v čiernej kapucni a v rukách držal zelenú dýku i zelenú šabľu. Hlasno sa rozosmial a pripravil sa na útok. Keď som sa k nemu priblížil zastavil ma Markus, pozrel sa na mňa potriasol hlavou. Ustúpil som dozadu a Markus vytiahol svoj meč a menšiu sekeru. Poriadne s nimi zamával a rozbehol sa na toho zloducha. Markus útočil mečom v pravej ruke a sekerou sa bránil pri útoku nepriateľa. Obaja si vystriedali úskoky aj výpady no nerozhodne. Ich pohľady sa stretávali po každom útoku. Obaja sa prechádzali po svojej strane tam a späť až sa znovu do seba pustili. Tento raz mal Markus navrch rýchlo priskočil k nepriateľovi a svojím mečom mu prebodol ruku. Ten Markusa rýchlo zrazil na zem kopom a zrazu zmizol! Markus sa postavil odrazu sa vystrel ako keby dostal kŕč. Videli sme ako mu z chrbta vyteká krv a otvorila sa obrovská rana. Zloduch bol odrazu pred ním a zase útočil. No tentokrát už Markus musel ustúpiť a pomaly sa približoval k nám. Vo chvíli keď pustil svoj meč z ruky a zloduch mu chcel uštedriť posledný úder šabľou, ktorý smeroval na jeho krk sa Markus skrčil a udrel celou silou nepriateľa do brucha. Ten sa vzdialil a zlostne pozrel na skrčeného Markusa. Odrazu znovu zmizol, no Markus nahlas zreval a rýchlosťou blesku sa otočil k nám a pritom sa zahnal sekerou, ktorú držal v ľavej ruke, tá sa zastavila pred našími očami a pred nami sa zjavil zloduch z odkrojenou časťou lebky. Jeho hlava bola odseknutá od spodnej sánky až k pravému oku. Zombík padol na zem a s ním aj Markus. Rýchlo som k nemu pribehol a položil som mu ruku na chrbát. Zavrel som oči a prosil som sily Svetla nech mi dajú silu ho vyliečiť. Moja dlaň sa zahriala a Markusova rana sa znovu vzrástla tak, že po rane neostala ani jazva. Daltonovi sme už Bohužiaľ nemohli pomôcť. Markus sa mi vrelo poďakoval a znovu sa postavil na nohy. Pokračovali sme ďalej do útrob Apotekária až sme vstúpili do kráľovskej hrobky. Orwel však zmeravel a len ťažko zo seba dostal pár slov. „M... Máme spoločnosť, páni!“ pred nami stál oddiel Hordy s mnohými bojovníkmi na čele s Thrallom. Znenazdajky sa vynoril aj oddiel Aliancie na čele s Varianom Wrynom, kráľom Stormwindu. Rýchlo sme sa stiahli za oddiel Aliancie a sledovali sme čo sa bude diať. Vzdialili sme sa do menšieho kúta, kde sa akoby zázrakom zjavila Lady Jaina Proudmoore. Kráľovi Varianovi kypela krv v žilách, jeho pohľad smeroval k Thrallovi a jeho slová tak isto: „Bol som preč príliš dlho. Moja neprítomnosť nás stála životy mnohých našich hrdinov. Odpadu, ako ste vy a táto zlá čarodejnica bolo dovolené pohybovať sa – Nekontrolovane ! Nastal čas, aby sa veci dali do poriadku, rozpustiť tvoje zradne kráľovstvo vrahov a zlodejov. Puttres bol prvým cieľom. Mnoho ďalších prídu “. Zosadol zo svojho koňa a pokračoval: „Na toto, som čakal veľmi dlho, Thrall. Zakaždým keď som bol vhodený do jednej z vašich zatratených arén... Zakaždým keď som zabil zeleno-kožca ako ty. Myslel som len na jednu vec“. Zdvihol svoju ruku a ukázal na oddiel Hordy so slovami: „Aký by bol náš svet bez teba a tvojej šialenej Hordy? Dnes, sa to skončí, náčelník.“ Vytasil svoje obrovské meče a zvolal: „Útok! Za Stormwind! Za Bolvara! Za Alianciu!“ Oddiely sa plné nenávisti pustili do seba a náraz ocele a železa bolo počuť v celej hrobke. Pozrel som na Lady Prodmoore a pritiahol som si ju k sebe: „Jaina musíš ich zastaviť, dostaň Kráľa a jeho oddiel odtiaľto! Len tak zabránime katastrofe. “. Jaina prikývla a hneď začala kúzliť veľmi silné teleportačné kúzlo. Vzápätí bol oddiel Aliancie preč, no Jaina sa pozrela na mňa a povedala: „Kam vás mám dostať?“ Neváhal som ani minútu pretože nás zbadal oddiel orkov a tak som povedal: „Dostaň nás k miestu kde je ukryté Utherovo kladivo, ak vieš kde to je!“. Len čo som dopovedal posledné slovo už sme sa ocitli v tmavej jaskyni. Prikázal som mužom zapáliť fakle, no len čo sa rozhoreli uvideli sme veľký oltár nad ktorým sa vznášalo Utherovo kladivo. Podišiel som k oltáru a pomaly som uchopil kladivo do oboch rúk. Zrazu ma zachvátil pocit obrovského tepla a sily. Moja aura sa z desať násobila, čo pocítili aj moji muži a pomaly som sa otočil k nim. Jaina sa zrejme veľmi ponáhľala a preto sa spýtala kde nás má teleportovať. Poprosil som ju, aby nás dostalo do Southshore a vzala so sebou aj Daltonove telo. Jaina súhlasne prikývla a začala kúzliť. V poslednej chvíli som ešte stihol povedať, že s ňou musím večer súrne hovoriť, a zrazu som sa ocitol na námestí v Southshore. <--- späť na 6. časť | | pokračovať na 9. časť --->

---

Naspäť do sekcie Povídky


Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.