Frontline II

• djmetla
• 11.06.2011
• Fan Fiction

Kapitola tretia: Cesta do Orgrimmaru Na obed už boli Dár, Manora, Gambrig a Beanom v Thunder Bluffe. Snažili sa kúpiť čo najkvalitnejšie vlčie kože. V meste boli v meste už pomaly hodinu keď si všimli neobvyklí rozruch v najvyššej časti mesta. Nevšimli si to len oni a čoskoro tam bola polovica Thunder Bluffu. O chvíľu zo svojho stanu pred nich vyšiel Cairne a začal hovoriť. Hovoril o tom, že mier s Alianciou sa rozpadá a že veľa starých nepriateľov začalo zbrojiť. Nakoniec dodal, že Horda nemá dostatok jednotiek na všetko a preto žiada dobrovoľníkov, aby sa prihlásili a pomohli Horde. Dlhšiu chvíľu sa nikto neprihlásil všetci medzi sebou len šepkali. Až nakoniec vystúpilo asi dvadsať dobrovoľníkov. Zdalo sa, že sa ich už viac nenájde odrazu však vystúpil aj Bean spolu s Gambrigom. Dár a Manora neváhali a vystúpili z davu tiež aby sa pridali. Na druhý deň už boli na ceste Orgrimmaru a boli zaradený do jednej zo skupín tak ako všetci ostatný. Tesne pred obedom už stáli v Thrallovom príbytku aj spolu s ostatnými, ktorý mali tvoriť ich skupinu. Po chvíli čakania za nimi prišiel jeden z Kor'kronou a pokynul im aby ho následovali... Kapitola štvrtá: Úder prasačích ľudí V Durotare bolo skoré, slnečné ráno. Gor'tak a jeho družina stáli pred západnou bránou Orgrimmaru, ktorá je pripojená mostom k brehu. pripravovali sa na cestu, ktorá im zaiste zaberie niekoľko dní. Gor'tak sa pozrel na svojich druhov. Všetko sa zdalo byť pripravené. Vysadol teda na svojho bieleho vlka menom Tarkrin. Ostatný ho tiež nasledovali a vysadli na svoje zvieratá. Vyrazili. Počas cesty premýšľal. Po tom ako sa prvýkrát stretli ich pozval všetkých do jednej krčmy v Orgrimmare a snažil sa s nimi ,,zoznámiť“. Chcel vedieť akými schopnosťami oplývajú a kde teda budú mať v boji svoje miesto. Rozmýšľal aj o tom ako napadnú Razorfen Kraul a Razorfen Downs, koľko prasačích ľudí proti nim môže stáť a čím všetkým môžu disponovať. Po dni a pol cesty sa dostali do Crossroads, nemalé mesto ale za to veľmi rušné. Sídlilo neďaleko od Ratchetu a prechádzalo cezeň hneď niekoľko ciest, takže bolo vlastne ,,srdcom“ Barrens. Gor'tak sa rozhodol, že tu strávia noc a na druhý deň skoro ráno zase vyrazia. Našli nemalý hostinec, ktorý mal však dostatok izieb pre nich všetkých. Keď hostinskému zaplatili rýchlo sa ubytovali. Všetci až na ich nemŕtvych spoločníkov, pre ktorých očividne cesta nebola namáhavá, okamžite spali. Gor'taka uprostred noci zase začali prenasledovať nočné mory. Tentokrát však jeho sen strážcom záhuby nekončil ale začínal. Znova ho celého zatienil a zahnal sa naňho démonickou čepeľou, aby ho jedinou ranou rozsekol. Keď bola čepeľ ani nie tridsať centimetrov od jeho hrudi niečo zastavilo jej pohyb. Stál pred ním ork približne o hlavu vyšší ako on. V rukách držal dva ohromné dvojručné meče. Jedným skrížil cestu doomguardovej čepeli a druhým ho prebodol. Strážca sa zrúcal na zem a privalil pritom niekoľko nekromangerov. Ork sa otočil tvárou ku Gor'takovi a prehovoril. ,,Tak to bolo teda poriadne tesné braček.“ Zobudil sa. Nebol spotený ani vystrašený ako tomu často bývalo keď sa zobudil kvôli nočnej more. Zobral pohár a nalial si doň mlieko. Vypil ho na dva dúšky. Chvíľu len tak sedel, keď sa zrazu z vonku začal ozývať rachot a krik. Do izby mu vtrhol jeden z nemŕtvych. Bol to Thomas jeho žlté oči v tme svietili ako malé sviečky. ,,Pane.“ zasyčal naňho nemŕtvy. ,,Prasačí ľudia nás napadli snažia sa obliehať mesto.“ Povedal to s odstrašujúcim pokojom v hlase až Gor'takovi prebehol mráz po chrbte. Otriasol sa aby zahnal nepríjemný pocit. Postavil sa a vydal nemŕtvemu rozkazy. ,,Dobre zobuď okamžite ostatných nech sa pripravia. Budeme musieť bojovať.“ Thomas sa mu uklonil a vybehol z izby. Skôr ako zavrel dvere Gor'tak si ešte stihol všimnúť, že nespia ani ostatný Thomasovy nemŕtvy priatelia ale stoja na chodbe ako keby ich strážili. Strčil ruku pod postel a vytiahol odtiaľ svoju sekeru. Na hlavu si položil prilbu a natiahol obyčajné nohavice. Nebol čas obliecť sa do plnej zbroji. Keď vyšiel z izby ostatní už čakali na chodbe pred jeho dverami. Tiež na sebe mali len pár kusov brnenia avšak okrem nemŕtvych, ktorí boli v plnej zbroji asi stále. Gor'tak nič nehovoril iba na nich mávol rukou nech ho nasledujú. Vybehli za ním von z hostinca na cestu. Poobzeral. Mesto malo štyri vchody a na každý útočilo asi dvadsať prasačích ľudí. V meste mohlo byť maximálne dvadsať strážcov. Boli to určite zručný bojovníci ale proti takej prevahe nemali sami šancu. ,,Počúvajte ma!“ zvolal na svojich druhov. Všetci sa k nemu obrátili. ,,Takže k severnému vchodu pôjdu Manora, Dár, Vez'rik a Iftric. K východnému Zealen, Adam, Gambrig a Richard. So mnou k západnému pôjdu Thomas, Sirik, Gar'ak a k južnému Gredar, Tar'kara, Bean a Zilea.“ Všetci kývli hlavami a rozbehli sa na určené miesta. Pri severnom vchode boli iba štyria strážcovia. Nikto z nich zatiaľ nepadol ale prasačí ľudia ich stále viac zatláčali do mesta. Jedno z prasiat sa zahnalo sekerou na strážcu. Ten stačil úder vykryť ale v zapätí sa mu ďalšie prasa zahryzlo do nohy. Ork spadol na zem. Prasa ho stále hrýzlo a trhalo kusy mäsa. Začal kričať od bolesti. Iné prasa sa postavilo nad neho a zahnalo sa balvanom, ktorým mu chcelo rozdrviť lebku. Ork zavrel oči. Niečo mu dopadlo na tvár. Bolo to teplé a tekuté. Bola to krv! Otvoril oči. Prasa, ktoré mu chcelo rozdrviť lebku ležalo na zemi a divoko sebou mykalo z krku mu trčal šíp. Prasa, ktoré mu skoro roztrhalo celú nohu bolo tiež mŕtve na zemi a nemalo hlavu. Orka niekto zozadu schytil a začal ho ťahať preč. Prikrčil sa k nemu tauren. Okolo rúk mu vyžarovala zelená aura. Tauren priložil ruky k jeho nohe. Aura zosilnela. Strážca cítil úľavu od bolesti. Keď dal neznámy ruky preč, po rane nezostala ani len jazva. Ork sa postavil a kývol hlavou na znak vďaky. Tauren tiež kývol hlavou. Potom sa otočil smerom k prasačím ľuďom. Premenil sa na mohutného hnedého medveďa s rohmi. Rozbehol sa proti prasačím ľuďom, tie prasce, ktoré nenabodol zvalil na zem, aby ich mohol roztrhať svojimi mohutnými čeľusťami. Strážca si všimol, že tauren nebol sám. Bola tam ešte taurenka držala v ruke drevený luk, ktorým strieľala veľmi presne. Práve vystrelila tri šípy naraz a zasiahla tak tri prasce všetky presne do krku. Asi meter od neho stál troll. V ruke držal zvláštnu zbraň. Niečo ako kruh, z ktorého trčali tri dlhé čepele. Zahnal sa. Jednému prasaťu rozpáral brucho a vypadli z neho vnútornosti a vedľa stojacemu prasaťu zase odťal obidve ruky. Troll sa otočil a všimol si, že sa ork naň díva. ,,Hej, budeš iba stáť abo i z dakoho spravíš mŕtvolu mon!“ Potom sa otočil a pokračoval ďalej v boji. Ork sa spamätal a rozbehol sa proti prasatám ale skôr ako stačil zaútočiť pribehol k nemu nemŕtvy a zasyčal naň. „Pozri ako sa to robí.“ Zdvihol ruky nad seba a dvom oproti nim bežiacim prasačím ľuďom vybuchla hlava. Bol to nechutný pohľad ale nemŕtvy sa na tom začal nepríčetne smiať ako by bol pomätený. Ork od toho hnusu odvrátil zrak a pokračoval v boji. Pri západnom vchode bolo prasačích ľudí najviac. Dvom strážcom sa už nedalo pomôcť a ďalší traja len ledva stáli na nohách. Gor'tak si zvážil situáciu. ,,Sirik ty odvedieš strážcov do bezpečia, boj by už dlho nevydržali ja spolu s Gar'akom a Thomasom vám budeme kryť chrbát.“ ,,V poho mon.“ Gor'tak sa spolu s Gar'akom rozbehli oproti mase prasačích ľudí. Gor'tak jedným švihom sekery odsekol dvom prasaťom útočiacim na jedného zo strážcov hlavu. Potom zaujal jeho miesto a Sirik ho odviedol preč. Gar'ak používal jednoručnú sekeru a palcát. Sekerou odťal prasaťu kel. To zlostne zakvičalo a chcelo spraviť výpad ale vzápätí mu Gar'ak rozdrvil kladivom hruď. Tiež zaujal miesto strážcu a Sirik ho odviedol. Thomas používal kliatby. Tri prasatá sa zvalili na zem a z úst im začala tiecť krv. Ďalšie začalo napádať svojich spolubojovníkov. Keď Sirik odviedol preč aj tretieho strážcu pridal sa tiež do boja. Za opaskom mal asi štrnásť malých sekier. Dve vytiahol a hodil ich po prasačích ľuďoch. Obidvom sa sekery zabodli medzi oči. Troll sa len usmial a vytiahol ďalšie dve. O chvíľu bolo po boji. Všetci až na nemŕtvych boli vyčerpaný. Gambrig a Dár začali liečiť ranených zatiaľ čo ostatný odpratávali telá prasačích ľudí alebo pripravovali hroby pre niekoľkých padlých strážcov. O hodinu boli hotový. ,,Ďakujeme vám za pomoc, sami by sme to rozhodne nezvládli a pravdepodobne by nás premohli a len duchovia vedia čo by so potom stalo.“ ,,Bola to vôľa duchov, že sme tu boli.“ Odvetil Gor'tak mladému žumpovi. ,,Ale teraz si budeme musieť pohnúť, aby prasačí ľudia dostali poriadnu príučku. Aby zistili, že s Hordou je neradno sa zahrávať.“ Žump prikývol. ,,Nabalili sme vám nejaké zásoby navyše. Cesta až na juh Barrens bude určite veľmi dlhá a vyčerpávajúca.“ Gor'tak prikývol a podal strážcovi ruku na znak vďaky. Strážca ju pevne stisol. Potom sa Gor'tak otočil ku svojej družine. Zilea sa naňho pozrela a premerala ho očami. ,,Vidím starosti na tvojej tvári bojovník, čo sa deje?“ ,,Vy ste si to ešte neuvedomili?“ Všetci sa naňho nechápavo pozerali až kým to nedošlo Tar'kare. ,,Camp Taurajo!“ ,,Áno.“ potichu odvetil. ,,Takže ak si nepohneme možno bude neskoro nie len pre Camp ale možno aj pre Bloodhoof Village a možno viac než polovicu Mulgoru.“ povedala Tar'kara. ,,Ale to nie je možné.“ oponoval jej Dár. ,,Naši strážcovia sú skúsený a dobrý bojovníci nedovolili by len tak ľahko...“ ,,Videl si s koľkými prascami sme bojovali tu v severnej časti Barrens!?“ Gor'tak sa vyčítavo sa pozrel na Dára. Dár sklopil hlavu. ,,Áno bolo ich tu najmenej osemdesiat! My sme mali šťastie, že nám pomáhali strážcovia a že každý oplývame nejakými schopnosťami. Povedz mi koľko z vašich strážcov sú šamani alebo druidi? A koľkí bojovali proti tak početnej prevahe? To už nie je hŕstka nájazdníkov, na ktorú sú zvyknutý ale doslova armáda!“ ,,Takže čo spravíme?“ spýtala sa kľudným hlasom Manora. ,,Budeme si musieť poriadne pohnúť.“ Povedal Gor'tak a potom vysadol na Tarkrina a ostatní tiež vysadli na svoje zvieratá. Zaťahal za uzdu aby svojho mohutného bieleho vlka nasmeroval k južnému vchodu a následne ho popohnal do behu. Ostatní ho napodobnili. Išli celú noc. Celú dobu hnali zvieratá vpred a vôbec nezastavovali. Až na druhý deň po obede Gor'tak vydal signál aby zastavili. Zvieratá boli cvičené, takže takúto cestu by mali zvládnuť ale Gor'tak nechcel nič riskovať. Utáborili sa pri jednej z Barrenských hôr neďaleko od Taurajo. Na ďalší deň skoro ráno zase vyrazili na cestu. Po asi siedmom kilometri Gambrig zastal. Bean sa naňho obrátil a nechápavo sa naňho pozeral. ,,Gambrig, čo sa deje? Si v poriadku?“ ,,Niečo cítim ale neviem čo to je.“ Premenil svoj nos na vlčí. Párkrát zaňuchal a potom mu to došlo. Bol to dym! Ale bolo to aj niečo iné ako keby niečo upečené hnilo. Horiace mäso! Premenil svoj nos späť a popohnal koda. Prebehol na ostatných a zakričal na nich. „Pridajte bitka už začala!!!“ Bean sa ho snažil dobehnúť. Ostatní neváhali a tiež pohnali svoje zvieratá vpred. Za chvíľu už bolo zreteľne vidieť dym a nedlho na to ho aj ucítili, spolu so smradom rozkladajúcich sa a horiacich tiel. Keď prebehli cez jeden z väčších kopčekov naskytol sa im hrozný pohľad. Cesta pred nimi bola posiata telami prasačích ľudí ale boli medzi nimi aj strážcovia. ,,Zilea zosadla z jaštera natiahla ruky pred seba a zavrela oči. ,,V meste je ešte veľa strážcov, ktorý sú schopný bojovať ale je medzi nimi aj dosť zranených.“ ,,Ako to môžeš vedieť?“ spýtal sa jej Adam. Trollka sa na nemŕtveho usmiala. ,,Jedna z výhod witch doktorov. Dokážeš vycítiť energiu živých ale aj mŕtvych.“ Vysadla späť na raptora. Všetci sa pomaly vydali smerom do Taurojo. V ceste im bránilo stále viac rozkladajúcich sa alebo horiacich tiel. Jeden strážca tauren si ich všimol a vybehol im naproti. Gor'tak zoskočil z vlka a ťahal ho za uzdu za sebou. Keď strážca pribehol ku Gor'takovi prehovoril. ,,Čo vás sem privádza, cudzinci? Toto nie je najvhodnejšie doba na výlet cez krajinu.“ ,,Nie sme tu na výlete. Poslali nás sem až z Orgrimmaru, aby sme Razorfen Kraul a Razorfen Downs zrovnali zo zemou.“ Strážca na naňho prekvapene pozrel. ,,S touto hŕstkou bojovníkov?“ ,,Áno. Je nás síce málo ale každý z nás vie veľmi zdatne bojovať. Ale to je teraz jedno. Predpokladám, že vás napadli prasačí ľudia.“ Strážca prikývol. ,,Koľko ich bolo?“ ,,Veľa, veľmi veľa. Ale mali by sme ísť radšej rýchlo do Campu, tu sme moc nápadní a príliš ľahko napadnuteľní. Gor'tak prikývol a pokynul ostatným nech zlezú zo zvierat a nasledujú ich. Keď vošli do Campu ostatní strážcovia k nim pribehli a pomohli im z vecami a napojili zvieratá. Potom ich strážca, ktorý ich predtým ako prvý videl pozval do svojho stanu. Stan bol celkom veľký takže sa doň všetci zmestili. Keď sa všetci posadali strážca tauren prehovoril. ,,Pýtal si sa ma koľko ich bolo. Útočili vo vlnách takže presne neviem, ale pri každej vlne ich bolo vždy viac. Odhadujem to už tak na stopäťdesiat prasiat. Ale všetkých sme ich pobili aj keď nás je v Campe iba päťdesiat. Teda teraz už len štyridsaťpäť“ ,,Koľko ich je podľa teba v Razorfen Kraul a v Razorfen Downs dohromady?“ Nikdy som tam nebol ale odhadujem to tak na dve tisícky.“ Gor'tak sa pozrel na ostatných. Čakali čo povie. Gor'tak sa otočil späť k taurenovi. Práve chcel niečo povedať, keď v tom sa z vonku ozval hluk. ,,Útočia na nás zase.“ ,,Sú tu, pripravte sa!“ Všetci vybehli zo stanu von a pozreli sa smerom kde sa hromadili všetci strážcovia. Hrnulo sa na nich najmenej dvesto rozzúrených prasiat v plnej zbroji. Už to neboli tie prasce čo predtým útočili na Crossroads. Tieto boli dvakrát také mohutné. Mali helmy brušné panciere a aj bulvarky a v pravej ruke držali ohromné dlhé meče. Gor'tak sa vystrašene pozeral na tú hrôzu. ,,Duchovia stojte pri nás!“ <--- naspäť na 1. časť | | pokračovať na 3. časť --->

---

Naspäť do sekcie Povídky


Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.