In the Shadow of the Sun, 4. kapitola

• Mordecay
• 26.03.2012
• Oficiální literatura

 

 

"Bol to veľký dar," Lor'themar počul samého seba. Aurora na ňho nedôverčivo pozrela a on vedel, že jeho nedostatok presvedčenia neostane bez povšimnutia.

 

"Ak je princ mŕtvy," povedal Renthar, "čo sa potom stane s korunou Quel'Thalasu?"

 

"Samotný Kael'thas rozhodol, že Anasterian ostane posledným kráľom Quel'Thalasu. Na korunu si nikto nechce uplatniť nárok."

 

Rentharove oči sa zúžili. "A keby niekto chcel nárokovať o korunu?"

 

" Už nežije nikto s takýmto právom."

 

Renthar sa mu pozrel priamo do oka. Lor'themar mu rovnako prudko vrátil pohľad. Renthar Hawkspear mohol o ňom akýmkoľvek spôsobom pochybovať, no v tejto veci nie.

 

Aurora opäť prehovorila. "Domnievam sa, že to je to, čo si nám prišiel povedať."

 

"Áno," odpovedal Lor'themar.

 

"Tak potom môžeš odísť," povedal Renthar.

 

Lor'themar zatvoril oko. "Je tu ešte jedna vec." Ktorá je najťažšia.

 

"Naozaj?" Rentharov hlas zaznel nejasno. "Nuž?"

 

"Odkedy sa k nám vrátili členovia zo Sunfury," Lor'themar začal, "a naše postavenie v Ghostlands je viac… zabezpečenejšie…  Farstriders sa cítia byť menej obmedzovaní. Oni - Ja – by som ti posielal pravidelné zásoby."

 

Lor'themar si zvykol na posmech tých, ktorých nemohol potešiť, ale celkom nepredvídal uštipačné bodnutie, ktoré Rentharov smiech spôsobilo. Dokonca aj Aurorina tvár, bežne tak ovládnutá a pokojná, sa zachvátila s nezatajiteľným opovrhnutím.

 

"Päť rokov sme tu hnili, vykopnutí z našich domovov na tvoj rozkaz, lebo sme odmietli sať mágiu zo živých bytostí ako upíry." Renthar sa začal dvíhať zo svojho kresla, nakloniac sa cez stôl, skutočne sa otriasajúc od zlosti. "A teraz nám chceš ponúknuť pomoc? Po tom všetkom, čím sme si prešli, s týmto prichádzaš teraz? Po tom, čo nám Horda urobila v mene toho bastarda, ktorý sa považuje za ľudského rangera? Myslíš si, že som slepý, Lor'themar? Mal som ťa zabiť. Mal som ťa zabiť a poslať Sylvanas tvoju hlavu!“

 

Aj napriek Rentharovmu výbuchu, Lor'themar sa sústredil na jedno slovo a myslel naňho intenzívne. Povedal ranger, a nie hocijaký—ľudský ranger. Pokiaľ Lor'themar dobre vedel, existoval iba jeden.

 

"Myslel som," začal pomaly, "že Nathanosa Marrisa zabila Scourge."

 

Obaja, Aurora aj Renthar sa pomaly otočili a pozreli, ich tváre boli chladné ako slonovinové bábiky. Odkedy dorazil na túto konfrontáciu, Lor'themar po prvýkrát počul v ušiach búšiť svoje srdce a hrča v hrdle mu sťažila prehĺtať.

 

Aurora prehovorila prvá.

 

"Zomrel," povedala.

 

Lor'themar hľadel neúnavne na tvár Aurori. Bolo tam niečo iné, niečo číhajúce ako tieň v rohu miestnosti  a on by to pred odchodom spoznal.

 

"Nestal sa jeden zo Scourge," povedala.

 

"Sylvanas  v ňom vždy mala zvláštnu pýchu," zamrmlal Renthar pozerajúc preč. "Nemalo by to byť prekvapením, že by ho povolala k jej službám pred tým, než Arthas mal možnosť ovládnuť jeho myseľ.

 

"Prišli sme v mene šampióna Banshee Queen," citoval. "To povedali, keď dorazili. Máte niečo, čo patrí jemu." Renthar sa znova obrátil k Lor'themarovi. "Vlastnili sme kópiu registra, ktorá obsahovala podrobné prijatie Marrisa k Farstriderom. Vzali si ho silou a zavraždili každého elfa, ktorého mohli nájsť. Horda, Lor'themar. Vrátane Frosaken. Sylvanasin ľud. Tvoji spojenci."

 

Lor'themar nemohol hovoriť; neveril svojmu hlasu, že sa nezachveje.

 

"Kedysi by som obetoval svoj život na požiadanie ranger-generala." Rentarov hlas sa zaplnil neznesiteľnou zlobou. My už nie sme jej ľud. A ani tvoj."

 

"Renthar," začal Lor'themar, "napriek všetkým naším rozdielom, vieš, že by som—"

 

Renthar sa zasmial a prerušil ho.

 

"Vyhnal si nás sem, aby sme boli ignorovaní, nevyhovujúci, ako aj sme, a potom sa opovažuješ byť šokovaný keď trpíme? Neexistujú žiadne dosť hlúpe nadávky, ktoré ťa vystihujú, Lor'themar. Viem koho vojsko sedí v Tranquillien, Regent Pán. Zaujímalo by ma, koľko vlastných sin'doreiských rangerov zabili pod tvojim nosom. Vysporiadaj sa s diablom ako chceš. Môžem len dúfať, že dostaneš to, čo si zaslúžiš."

 

"Teraz choď," ticho povedal. "Pošli zásoby ak si to želáš. Vrátim ti srdcia doručovateľov zabalené v ich vlastných vestách."

 

Lor'themar sa postavil a otočil k odchodu. Oddelili ho od strážcov a steny okolo neho nemali istotu jednoty. Videl Auroru stáť a zízať na ňho, jej brada vysoká a vyzývavá. Ani ona a ani Renthar neprehovorili slovo a zdalo sa, ako keby naprostá sila ich nenávisti ho vytlačila z miestnosti.

 

Nemal žiadny dôvod s nimi bojovať. Možno im mohol ponúknuť dlane pokánia, no oni by ich iba opľuli, a popravde ich nemohol ani kritizovať. Keby niekedy mal nádej na uzmierenie – a možno aj mal – spustošenie Plaguelands to potlačilo, tak ako to potlačilo všetkým, ktorí žili a snívali. Tieto mosty boli spálene pred dávnymi vekmi, jeho vlastné ruky ich pripravili k zapáleniu.

 

Jeho traja strážcovia čakali v prednej miestnosti, obklopení quel'doreiskými rangermi so šipmi na tetive. Odkráčal priamo von; jeho rangeri ho potichu nasledovali.

 

Na dvore, Quel'Lithienský skaut držal hawkstriderov a ďalší im priniesol zbrane. Lor'themar si zobral svoje zbrane, vyhupol sa na sedlo a otočil sa smerom kde stáli sledovajúc ho Renthar a Aurora. Zmocnilo sa ho nutkanie niečo povedať, hoci čo, aby premostil priepasť, ktorá sa medzi nimi rozšírila, no akékoľvek slová, na ktoré myslel vyschli a rozpadli sa na prach. Odvrátil hawkstridera a už sa viac neobzrel.

 

* * * * *

 

O hodiny neskôr prešli smerom hore ku Thalasianskému priesmyku, začalo snežiť. Prešli cez brány, ktoré vymedzili južnú hranicu Quel'Thalasu sotva sa na ne pozreli. Kedysi, zlaté a biele oblúky stúpali,  zdajúce sa, že vyskakovali zo samotných skál a valili sa do zeme ako vodopád mramoru a jantáru. Arthas ich, ako všetko, spustošil. Temné prápore Scourge stále viseli na hradbách,  uchytené a praskajúce nad ich hlavami v horskom vetre.

 

"Pán Theron," zvolal jeden z eskorty, " Mali by ste si nasadiť svoj plášť v tomto počasí."

 

Lor'themar neodpovedal. Nemohol sa stať už viacej ľadový, než sa už vôbec cítil. Snehové vločky sa mu hnali do tváre a vysušili mu jeho kožu.

 

* * * * *

 

Halduron a Rommath očakávali Lor'themarov návrat v Silvermoone. Čakal ho aj Aethas, čo Lor'themara sklamalo. Keď sa Halduron naňho pozrel a povedal, "Nuž?" Lor'themar jednoducho kývol hlavou. Halduron pozdvihol obočie, ako keby sa chcel spýtať, Čo si očakával? Rommath sa na neho ani nepozrel.

 

"Ako na teba reagovali? " Aethas sa opýtal. Lor'themar sa obrátil a díval sa mu do očí.

 

"Pred piatimi rokmi som ich vyhodil z domovov, za ktoré bojovali tak zlostne ako ktokoľvek bojuje dnes za Quel'Thalas," odpovedal. " Ako si myslíš, že reagovali?"

 

Aethas sa mykol.

 

"Vereesa Windrunner je vydatá za nového vodcu Kirin Tor. Neverí mne, ani tím, ktorých reprezentujem. Dúfal som... lebo si bol ranger... " Aethas mykol plecom. "Myslel som si, že ty by si nám mohol pomôcť premostiť dieru. Teraz predpokladám, že nie."

 

Lor'themar sa zarmútil pri zmienke o mene Vereesi. "Predpokladáš správne," povedal.

 

* * * * *

 

V to popoludnie preberal s Halduronom detaily výletu do Quel'Lithien, prehĺtajúc Eversongské víno.

 

"Samozrejme, že by s tebou  zaobchádzali s opovrhnutím. Stále si o tom vedel," jeho ranger-general ho karhal. "Úprimne, neviem na čo si sa tam vôbec unúval ísť."

 

"Urobil by si to isté," odpovedal Lor'themar a Halduron sa zamračil.

 

"Poznáš ma veľmi dobre," napokon povedal. Zhrbil sa v kresle a pozeral sa z okna.

 

"Nevedeli o Sunwell," povedal Lor'themar. " Bolo správne, že som šiel."

 

"Koho sa tu snažíš presvedčiť? " spýtal sa zadumane Halduron.

 

"Halduron," Lor'themar povedal rýchlo, "pamätáš sa na Nathanosa Marrisa?"

 

"Samozrejme," povedal zamračene. "A čo?"

 

"Aurora mi povedala, že bol oživený ako nemŕtvy," odpovedal Lor'themar. "Sylvanas ho povolala do jej služieb. Teraz je známy ako šampión Banshee Queen."

 

Halduron sa oprel o kreslo, vyvážil sa na najzadnejších nožičkách a dlane si oprel za hlavu. "Smiešne," povedal. "Sylvanas ho stále povyšovala. Kae- er- niektorí- neboli nadšení dovolením človeku trénovať s Farstridermi. Vrátane mňa."

 

"Skupina členov Hordy v mene šampióna Banshee Queen zaútočila na rangerov v Quel'Lithien," povedal napokon Lor'themar. Vyprázdnil obsah pohára a položil ho na stôl. "Veľa ich umrelo."

 

Predné nožičky Halduronoveho kresla padli s rachotom na podlahu.

 

"Prečo by chcel zaútočiť na Quel'Lithien?"

 

Lor'themar mykol plecom. "Quel'Lithien vlastnil kópiu thalassianského registra, kde ho Sylvanas definitívne uznala za Farstridera. Očividne to chcel."

"Takže poslal svojich podriadených, aby na nich zaútočili? Pre knihu? " Halduronov hlas sa naplnil s nedôverou.

"To mi povedali."

 

"Si si istý, že neklamali?"

"To mi aj napadlo," pripustil Lor'themar, "Ale to, čo Renthar Hawkspear stále bol, je že bol zásadový."

 

"A nemôžem si predstaviť, že by Aurora bola nečestná hoc aj jeden deň v jej živote," dodal Halduron. Ťažko si povzdychol. "Myslíš si, že Sylvanas o tom vie?"

Lor'themar potriasol hlavou. "Neviem."

 

 

<--- späť na 3. kapitolu | kapitola 4 | pokračovať na 5. kapitolu --->

Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.