Aspekti a ich draci sa stretávajú pod Wyrmrest Temple. Aspekti tvrdia, že ich osud je naplnený a už nemajú žiadnu rolu na Azerothe. Je odhalené, že nastali problémy s časovými bránami, no Nozdormu má za to, že odteraz je to starosť smrteľníkov. Taktiež, v Emerald Dream Emerald Nightmare hľadá novú obeť na kontrolu – je to starosť druidov, keďže Ysera, a vlastne všetci Aspekti stratili moc. Aspekti sa zhodli, že Wyrmrest Accord by mal byť rozpustený. Jediný, komu sa to nepáči je Kalecgos a trvá na zachovaní spojenectva. Ak sa to musí stať, tak nech to je oficiálne – nech sa stretnú o mesiac a ak sa nič nezmení, každý si pôjde vlastnou cestou. Keď skončili udalosti z Tides of War, Kalec šiel do Dalaranu, ale o niečo neskôr ho opustil, lebo ho trápila otázka drakov a taktiež sa vinil za pád Theramoru, keďže nedokázal nájsť Focusing Iris včas. Myslel si, že ho viní aj Jaina. V Dragonblight našiel pozostatky Galakronda, tajomné artefakty a začína počuť divné hlasy v hlave a mí podivné vízie s proto-drakmi... Keď bola Alexstrasza proto-drak, jej farba bola oranžová. Ysera bola dožlta, Malygos bielomodrý, Neltharion šedý a Nozdormu zrejme hnedý. Neltharion sa spriatelil s Malygosom, keď ho ochránil pred primitívnymi útočiacimi proto-drakmi a proto-drakom Corosom. Kalec potom cez oči Malygosa sleduje príbehy proto-drakov a je svedkom obrovského Galakronda, o ktorom sa špekuluje, že je nemŕtvy. Galakrond loví nie len zver ale aj proto-drakov. Naspäť v prítomnosti, bývalí Aspekti nie sú Kalecovi schopní pomôcť, a preto sa vracia naspäť do Dragonblightu ku pozostatkom Galakronda, kde sa chce zbaviť artefaktu. Zatiaľ čo je tam, zjavuje sa mu duch taunky Buniq (viac o nej v Tragovom článku) hovoriac mu veci, ktorým Kalec nerozumie. Opäť vízie – proto Malygos, Alexstrasza a Ysera našli proto-drakov, ktorých Galakrond zabil. Tí sa teraz stali nemŕtví draci a bojujú proti trojici. Prvá časť sa končí, keď Malygos a Coros sa chcú skryť pred Galakrondom na to isté miesto. Galakrondova veľká čeľusť obklopuje Malygosa... Taktiež sa v príbehu objavila tajomná postava, ktorá sa špekuluje, že je Titánský strážca Tyr, ktorý prišiel o svoju ruku a nahradil ju striebornou – symbol názvu pre paladinov Striebornej Ruky.

Malygos opäť lietal sám, opatrnejší než inokedy predtým. Vďaka obrazom blikajúcich v Malygosovej mysli, Kalec rýchlo pochopil, že prečo. Proto-drak preletel cez krajinu na východ, kde bolo niekoľko zazretí nežijúceho. Avšak tak ako s mnohými vecami v predošlých víziách, presný dôvod prečo Malygos pátral na vlastnú päsť nebola jasná. Keď proto-drak prešiel cez poslednú oblasť, krajina pod ním sa zdala byť prázdna bez zvierat. Ale v tomto ponurom mieste, ani Kalec ani jeho hostiteľ neočakávali vidieť veľa zvierat. Jednako, Kalec usúdil, že Malygos videl absolútne nič. Vystupujúc na malý vrchol, Malygos sa rozhliadol. Do Kalecovej mysli sa votreli ďalšie myšlienky, doplňujúc zopár chýbajúcich častí. Malygos hľadal dôvod pre Galakrondovu strašnú premenu na tohto hladného diabla, ktorý každého terorizuje a hľadal to veľmi blízko kde monštrum svoje hniezdo mal. Kalec spochybnil rozvážnosť toho, čo Malygos chcel, ale nemal inú možnosť než dúfať, že Galakrond bol veľmi ďaleko. Malygos tomu veril, ale obaja si boli vedomí toho, že existuje šanca, že sa mýlil. Srdce Malygosa búšilo od napätia, keď sa proto-drak pritiahol bližšie ku miestu, kde mal byť brloh. Vrcholy boli tak vysoké, až sa zdalo, že sa snažili dotknúť oblakmi-zahaleného slnka. Tak obrovské hory by pravdepodobne mohli poskytnúť jaskyňu dosť veľkú na to, aby sa tam zmestil tvor veľkosťou Galakronda. Niečo pod ním zachytilo Malygosovu pozornosť. Vrhol sa smerom na to. Sprvu, Kalec videl iba skalu, ale potom si uvedomil, že časť tej skaly bola zo znepokojujúcej a známej farby. Kosti tam ležali už nejaký čas, možno štyri alebo päť období. Tie, ktoré boli viditeľné značili nejaké zviera, veľké ako proto-drak – ako Malygos objavil keď zoškrabal hlinu z jednej časti, v skutočnosti to bol proto-drak. Tento zahynul násilne. Mnoho kostí bolo zlomených a neúplná lebka, ktorá potvrdzovala čo tam ležalo, bola rozdrvená obrovskou silou. Galakrod, Kalec vedel. Tu bola raná obeť. Zatiaľ čo jemu kosti slúžili na ukázanie toho, ako dlho Galakrond vražedne besnel, Malygos evidentne v kostiach videl niečo viac. Aj keď ešte nikto nebol svedkom ako Galakrond premenil svoje obete na vyziabnuté mŕtvoly, ktoré by mohli povstať ako parazitický nemŕtvi, dôkaz o ich existencii bol jednoznačný. Predsa Kalec rozmýšľal, prečo, ak toto bola obeť leviatana, sa nepremenil ako ostatní. Zavládlo ticho, ale niečo prinútilo Malygosa pozrieť sa napravo. Nebolo tam nič k videniu. Ani proto-drak tak odvážny ako Malygos nemohol byť vinený za nervóznosť v takýchto podmienkach. Vracajúc sa ku kostiam, Malygos ich zopár štuchol. S malou výnimkou, kosti odhalili, že ich Galakrond rozlomil a rozkúsal poľutovaniahodné zviera. Malygosové spomienky oveľa menšieho ale stále impozantného Galakronda stručne vznikli, dávajúc Kalecovi prekvapujúce nazretie ako sa Galakrond zmenil. Galakrond v raných etapách života vyzeral oveľa viac ako normálny proto-drak a nie veľmi veľký, aby prehĺtol celky ostatných drakov. Jeho telo tiež malo hladší a jednoduchší vzhľad. Jeho sfarbenie bolo viac stlmené a oči nemali ten neustály hladový pohľad. Malygos pokračoval prehľadávať medzi kosťami, hľadajúc stopy. A bol ďalší náznak – nie že by ho Kalec potreboval – toho, aké zložité myslenie hostiteľa bolo v porovnaní s mysleniami ostatných proto-drakov. Nejako, prežiť modrý bez tela si pomyslel. Nejako, niektorí z nich prežili... ale ako? Proto-drak opäť znervóznel. Tentokrát, Malygos pozrel do výšky. Na východ, príliš masívny tvar na to aby to bol klasický proto-drak smeroval smerom k horám – a k Malygosovej pozície. Hory boli príliš ďaleko pre Malygosa, aby ich dosiahol pred tým, než by ho Galakrond zazrel. Kalecov hostiteľ nemal inú možnosť než narovnať sa. Jeho sfarbenie nesplývalo s krajinou, ale dúfal, že by Galakrond neletel tak blízko, že by si ho všimol. Stály a ťažký buchot predchádzal Galakronda, zvuk širokých krídiel trepotal. Malygos vedel, že s každým úderom, gigantický proto-drak prešiel kilometre. Úder bol čoraz viac hlasnejší a bližší. Malygos a Kalec vedeli, že Galakrond je skoro nad nimi. Ale potom buchot začal ustupovať. Cez zúžené oči, Malygos sledoval Galakronda ako smeroval od neho preč, smerom k horám. Avšak, práve keď sa ľadovo-modrý proto-drak opovážil nabrať dych, Galakrond zastavil. Vznášajúce sa monštrum zrazu sa začalo niečím dusiť. Ani Malygos ani Kalec nevenovali pozornosť tomu čo prepadlo Galakronda. Ich počiatočná pozornosť smerovala na fyzický vzhľad obrovského tvora. Aj keď to nemohlo byť dlho čo sa vo víziách objavil Galakrond, Kalec bol ohromený tým akým znetvoreným zloduchom sa Galakrond stal. Nie len že bol podivne zdeformovaný, ale mal aj niekoľko prírastkov na tele. Sivé fľaky znázorňovali, že partie tela sa rozpadávali. Práve ako sa Malygos a Kalec zaoberali týmto novým, zdeformovaným Galakrondom, monštrum vyvrátilo to, čo mu spôsobilo také rozrušenie. Telá. Scvrknuté a ohybné telá proto-drakov. Padli na zem vo veľkej strašnej kope a keď dopadli, niektoré sa odrazili. Malygos vyžaroval obrovským strachom pri tomto pohľade, nielen kvôli hroznému masakru, ale aj preto, lebo medzi chabými tvarmi videl červené, hnedé, sivé a dokonca zeleno-žlté telá.