Frontline - Predstavenie hrdinov I

• Hanzik
• 15.04.2011
• Fan Fiction

Kapitola prvá: Gor'tak ,,Držte líniu! Nedovoľte im prejsť!“ Počul ako Thrall kričí rozkazy. Musia démonov udržať čo najdlhšie, aby mali elfovia dosť času na prípravu pasce na Archimonda. Ale to sa ľahšie povie ako vykoná. Pozrel sa pred seba. Rútila sa na nich druhá vlna ohavných démonov na čele s ohromným Pánom Desu. Gor'tak nasucho prehltol a stisol svoju vojnovú sekeru, ktorú zdedil po otcovi. Myslel si, že sa díva smrti do tváre. Thrall zdvihol ruku, v ktorej držal svoje ohromné kladivo. Odrazu s ňou prudko švihol nadol a všetky katapulty vystrelili. Masívne gule vystrelené z katapultov začali dopadať do radov démonov a všetko čo im prišlo do cesty nemilosrdne rozdrvili nech to bol ghúl alebo strážca záhuby. Nádherný pohľad. Avšak to ich postup ani zďaleka nezastavilo... Už len posledných pár metrov. Gor'tak zaklonil hlavu a zavrel oči, jeden-krát sa zhlboka nadýchol a opäť sa pozrel na ohromnú armádu čo sa proti nim rútila a čakal... Tri metre, dva, jeden... Zdvihol svoju sekeru do vzduchu a z ohromujúcim výkrikom sa zahnal. „ZA HORDU!!!“ Na tvár mu vytryskla odporná démonická krv. Strážca záhuby zreval a pokúsil sa zahnať. Gor'tak bol však rýchlejší, znova sa zahnal sekerou a bodol démona do toho istého miesta na nohe kde predtým a celú mu ju odťal. Ohavný démon spadol na zem. Gor'tak k nemu priskočil a nemilosrdne mu rozsekol hlavu na dve časti. „Skap v PEKLE!“ Vytiahol sekeru z démonovej ohavnej hlavy a obzrel sa okolo seba. Démoni začínali mať prevahu a zatláčať ich stále viac. Rozbehla sa proti nemu trojčlenná skupina ghúlov. Zahnal sa. Jedného z nich presekol od hlavy až ku kostrči napol, druhého zdvihol hodil na zem a presekol ho cez hruď. Tretí sa mu zakúsol do nohy. Vykríkol od bolesti. Odsekol ghúlovi hlavu a vytiahol si ju z nohy. Klesol na koleno a začal zhlboka dýchať. Postavil sa pred neho ďalší strážca záhuby. Celého ho zatienil a zahnal sa svojou démonickou čepeľou. „Niéé!“ Gor'tak sa zobudil celý spotený a ťažko sa mu dýchalo. Chvíľu sa len pozeral do tmy než si naplno uvedomil, že to bol len sen a nič mu nehrozí. Postavil sa na nohy a zapálil niekoľko sviečok. Prešiel na druhú stranu malej izby a zo skrinky na stene zobral pohár a nádobu ,v ktorej mal kančí grogg. Nahý si sadol na stoličku, pohár položil na stôl a začal doň nalievať kančí grogg. Nalial ho do plna a vypil ho sotva na tri glgy. Nalial ho do plna po druhý-krát a zamyslene sa díval na jeho hladinu. Ubehli už štyri roky od bitky o Mount Hyjal a stále ho strašili tie isté nočné mory a hriech minulosti. Pohár znova vyprázdnil na pár dúškov. Po piatom plnom pohári už konečne zaspal. Zobudil sa neskoro po obede s prázdnym pohárom v ruke. Chvíľu naň len neprítomne hľadel. V hlave mu hučalo a aj keď sa vôbec nehýbal všetko okolo neho sa točilo. Pustil pohár a podopierajúc sa obidvoma rukami, sa pokúsil vstať. Nakoniec sa postavil, no hneď po prvom kroku padol tvárou k zemi. Prevrátil sa na chrbát a zhlboka dýchal. Cítil sa ako keby ho ušliapalo stádo kentaurov. Ešte chvíľu sa len tak díval na strop. Potom sa mu už konečne podarilo dostať sa nohy a sadnúť si na posteľ. Chcel si ísť znova ľahnúť, keď v tom niekto zaklopal na dvere. Zdvihol pohľad k dverám. „Je tam niekto?“ ozvalo sa spoza dverí. Gor'tak chvíľu nevedel čo robiť až sa nakoniec ozval. „Áno chvíľu vydržte hneď som tam.“ Rýchlo si okolo pása obviazal prikrývku a pomaly sa dotackal k dverám. Keď ich otvoril na chvíľu ho oslepilo slnko, vonku už nebol celý týždeň, kančieho groggu a jedla mal stále dosť. Nakoniec si jeho oči privykli a uvidel pred sebou stáť orka skoro tak vysokého ako bol on sám. V ruke niečo držal. „Ste Gor'tak z klanu Frostwolf?“ Gor'tak si pred nim stojaceho orka oblečeného do vojnovej zbroje rýchlo premeral a nakoniec mu odpovedal. „Áno som, prinášaš správu?“ Ork pred seba napriamil ľavú ruku, v ktorej pevne zvieral obálku. „Nie len tak hocijakú správu, je od Warchiefa.“ Gor'tak chvíľu zarazene stál, po chvíli mlčania zobral obálku z orkovej ruky vošiel do domu a pomaly zavrel dvere. Díval sa na obálku ešte dlho až kým sa nakoniec rozhodol otvoriť ju. Na zem z nej vypadol list. Zohol sa poň a začal ho čítať. Buď pozdravený Gor'tak z klanu Frostwolf Nastávajú pre nás teraz ťažké časy, krehký mier z Alianciou sa začína pomaly rozpadať. Spory vypukli v mnohých oblastiach a na zachovanie mieru sme už vyslali skoro všetky naše vojenské jednotky. Už nemáme dostatočné množstvo jednotiek. Preto Ťa žiadam, aby si znova vstúpil do vojnových rád hordy budeš mať pod velením 15 hrdinov, ktorý budú plniť všetky tvoje rozkazy. Ak túto výzvu prijímaš príď zajtra na poludnie do Valley of Wisdom. Warchief Thrall. Gor'tak pustil list a nechal ho dopadnúť na zem. Potom prišiel k posteli, rozviazal si prikrývku ľahol si do postele a zaspal. Vstal skoro ráno. Z pod postele vytiahol svoju starú vojnovú zbroj aj spolu so sekerou, ktorú zdedil od otca. Zobral do ruky helmu a začal ju čistiť od zaschnutej krvi a prachu. Tesne pred poludním si brnenie obliekol. Stále mu bolo dobré čo ho celkom prekvapilo. Opásal si okolo seba opasok ,na ktorom bola malá kapsička s banánovým chlebom a vodou. Prehodil si sekeru cez rameno a vyšiel z domu. Zhlboka sa nadýchol čerstvého vzduchu, slnko mu hrialo tvár. Vedľa jeho domu bol obchod z jedlom preto mu nos dráždili tie najrozmanitejšie vône. Ale na jedlo teraz nebol čas. Vošiel na rušní Drag plný orkov, trollov a občas zahliadol aj nejakého taura. Všetci sa niekam ponáhľali, kupovali, predávali. Úplne obyčajný deň. Pomaly si predieral cestu až do Valley of Wisdom. Čakal tam naňho malý oddiel Kor'kronov. Odviedli ho až do Grommash Holdu kde už bol viac než očakávaný. ,,Trom'ka, bojovník.“ Pozdravil ho silným ale láskavým hlasom Thrall. ,,Trom'ka, Warchief! Už sme sa dlho nevideli.“ odpovedal mu Gor'tak. Thrall teraz podišiel k nemu bližšie a podal mu ruku. Gor'tak ju pevne stisol a pustil. ,,Áno sú to už štyri roky, som rád že si prišiel, ale prejdime hneď k veci. Prasačí ľudia z Razorfen Kraul a z Razorfen Downs nám začínajú robiť problémy. Nedávno prepadli karavanu z jedlom a pokúsili sa ju okradnúť. Našťastie sa dokázala ubrániť. Prasací ľudia sú čím ďalej viac agresívnejší a práve kvôli tomu sme vytvorili špeciálnu jednotku hrdinov takzvanú Frontline, ktorej členovia budú mať za úlohu ničiť všetky možné hrozby.“ „V poriadku ale kde sú ostatný?“ Thrall kývol rukou na jedného Kor'krona a povedal: „zavolaj ich.“ O chvíľu do okrúhlej miestnosti vošlo pätnásť hrdinov. ,,Gor'tak dovol aby som ti predstavil dvojičky Gambriga a Dára z Thunder Bluffu aj s ich priateľmi Baenom a Manorou. Ďalej Thomas Johnson, Iftric Blacksun, Adam Redsky a Richard Rattenman z Undercity. Zealen, Vez'rik, Sirik a Zilea zo Sen'jin Village a nakoniec Gar'ak spolu z jeho synom Gredarom a Tar'kara z klanu Warsong.´´ Gor'tak si ich chvíľu všetkých prezeral. Nakoniec obrátil svoj zrak späť na Thralla. „Eitrigg vám k tomu povie viac ja sa musím vrátiť späť do práce a riešiť ďalšie postupy našich jednotiek.“ Thrall sa im otočil chrbtom a odišiel ďalej plánovať. Eitrigg ich vzal do vedľajšej miestnosti. Na stole rozhrnul mapu Barrens a začal im ukazovať kde všade sa už prasačí ľudia dostali. ,,Takže naše jednotky ich spozorovali hlavne na týchto bodoch. V blízkosti Campu Taurajo a potom na juhu kde majú svoje hlavné základne Razorfen Kraul a Razorfen Downs. Tie prasce sú čím ďalej tým viac agresívnejšie. Niektorí tvrdia, že v blízkosti Razorfen Downs videli nemŕtvych. O to nutnejší je váš zásah.“ Vyrazíte už zajtra, dovtedy sa pripravte. Teraz môžete ísť a najlepšie čo môžete teraz spraviť je podľa mňa navzájom sa spoznať. A bol by som zabudol Gor'tak je odteraz váš veliteľ.“ Všetci na maľú chvíľu upreli pohľad na Gor'taka a pohľadom si ho premerali. On si to však nevšímal. Eitrigg naposledy zasalutoval a odišiel späť za Thrallom. Ostatný mu zasalutovali tiež a odišli z Grommash Holdu. ,,Takže veliteľ čo navrhujete?“ Gor'tak sa otočil a uvidel za sebou Gambriga a za ním jeho mladšieho brata Dára, pri ktorom stáli všetci ostatný. Gor'tak po chvíle prehovoril. „Počuli ste Eitrigga, mali by sme sa spoznať...“ * * * Kapitola druhá: Dár O tri dni skôr... V Mulgore bol práve pokojný, letný večer. Krajina bola tichá a pokojná, teplý vietor si pohrával s vetvičkami stromov. Krajinou prebiehali iba dve zvieratá. Statný biely vlk a rýchly gepard, pribehli až k mostu, ktorý viedol k Bloodhoof Village. Vlk sa premenil na dospelého čierno sfarbeného Taura. Prehovoril. „Dár rýchlo premeň sa inak to nestihneme.“ Gepard sa okamžite premenil na tentokrát asi dvadsaťročného bieleho Taurena a okolo pravého oka mal čierny fľak. ,,Veď sa toľko neboj braček, všetko stihneme.“ ,,Lepšie by sme to stíhali ak by sme dnes nešli na lov. Ako ma vždy dokážeš prehovoriť to nechápem. A už toľko nehovor, poďme.“ Pomaly prešli cez most do dediny, kde už bola nemalá skupina taurov. Vytvárali kruh okolo veľkej vatry, Dár aj Gambrig pristúpili bližšie k ostatným. O chvíľu z hlúčiku vystúpil jeden zo starších a prehovoril. ,,Prosím všetkých mladých aby pristúpili nech môže obrad dospelosti začať.“ Gambrig postrčil Dára dopredu a daroval mu pohľad, ktorý mu mal dodať odvahu. Dár sa mu pozeral do očí, potom sa obrátil a zaradil sa medzi ostatných mladých. Po obrade prijal Dár mnoho gratulácii tak isto ako ostatní teraz už dospelí taurovia a taurenky. Keď konečne prijal poslednú gratuláciu od svojho brata nenápadne sa vytratil z dediny, potom sa opäť premenil na geparda a bežal na miesto, ktoré si dohodol so svojou láskou... Keď tam prišiel ešte tam nebola. Premenil sa a poobzeral sa okolo seba dúfajúc, že ju zazrie. Nikoho nevidel. Až o pár minút neskôr zazrel v diaľke siluetu kráčajúcej postavy. Bola to ona. Prišla k nemu a chytila ho za ruky. ,,Prepáč, že som neprišla hneď ale brat trval na tom, že musím ostať na slávnosti aspoň pokiaľ neskončí slávnostná večera.“ „To nevadí, hlavne, že už si tu láska.“ Usmiala sa naňho a venovala mu sladký bozk. Potom si ľahla na zem a on sa nad ňu naklonil a znova ju pobozkal. Prežili svoju prvú spoločnú noc. „Manora stávaj. Miláčik už je ráno musíme si pohnúť inak zistia, že nie sme v dedine.“ Otvorila oči pozrela sa naňho a venovala mu sladký úsmev. Tiež sa na ňu usmial. Obliekli sa zjedli skromné raňajky, ktoré tvoril banánový chleba a mlieko plainestraidrov. Keď dojedli okamžite sa vydali späť do dediny. Nakoniec sa im podarilo prísť skôr ako začalo svitať. Došli až pred Manorin prístrešok, v ktorom bývala aj s bratom Beanom. Pobozkal a tiež sa odobral do prístrešku, ktorý zdieľal s bratom. Potichu sa okolo Gambriga prešmykol, tak aby ho nezobudil a ľahol si do svojej postele. Po obede sa Gambrig oznámil Dárovi,že pôjdu nakúpiť do Thunder Bluffu nakúpiť kože. Keďže bol s Beanom dobrý priateľ a vedel, že má ho už dlhšiu naplánované tiež ísť nakúpiť nejaký kvalitný tovar prizval ho nech ide s nimi. Manora sa pridala tiež. Pripravili kodov a vydali sa na cestu. V čele išli Gamrib a Bean a vzadu za nimi išli Manora a Dár. Bean práve Gambrigovi hovoril aké typy kože sa najlepšie hodia na výrobu zbroje, Gambrig ho však prerušil. ,,O kožiach sa môžeme rozprávať neskôr teraz by som však radšej rozoberal niečo oveľa dôležitejšie.“ „Čo máš na mysli?“ Spýtal sa ho Bean. Gambrig sa nenápadne obzrel za sebe smerom na Dár a Manoru a potom sa opäť pozrel na Beana. VChcem sa rozprávať o nich dvoch. Sú ešte moc mladý na vážny vzťah... ,,No tak Gambrig, už sú dospelý nemal by si sa im do toho starať. Stále sa o Dára bojíš ako by bol malé decko. A nie, že sa im do toho budeš miešať.“ „Ja... nechcem sa im do toho miešať veď ich vzťah aj tak držia v tajnosti vlastne o ňom vieme len mi dvaja a to oni nevedia. Ja len, že nemali by sa podľa mňa až tak ponáhľať sú mladí a celý život majú ešte len pred sebou... | pokračovať na 2. časť --->

---

Naspäť do sekcie Povídky


Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.