In the Shadow of the Sun, 6. kapitola

• Mordecay
• 29.04.2012
• Oficiální literatura

 

Ako obvykle, Rommath by ho nenechal ísť svojou cestou.

 

"Lor'themar," zvolal znova ako dohnal regent pána. "Nemôžeš vážne —my nie—"

 

"Počul si ju, Rommath," Lor'themar ho prerušil. "Pôjdeme do Northrendu alebo stratíme podporu Forsaken—a pravdepodobne aj podporu Hordy. Takže ideme." Opäť sa otočil k odchodu.

 

"Vojaci z Quel'Danas sú stále v ošetrovniach!" pokračoval Rommath. "Dokonca nemáme ani bohoslužbu pre mŕtvych – pri Slnečnej Studni, Lor'themar!"

 

"Nemáme na výber, Rommath; nerozumieš tomu? Urobíme tak, ako žiada Sylvanas, alebo úplne stratíme celý Quel'Thalas južne od rieky Elrendar!"

 

"Nech sa tak stane!" zakričal Rommath a Lor'themara zamrazilo od šoku. Pomaly sa opäť otočil, zachýtajúc Halduronov rovnako vystrašený zrak, aký mal on.

 

"Nech sa tak stane?" Jeho hlas začal stúpať. "Vieš koľko elfov—sin'dorei a rovnako aj quel'dorei—umrelo pri obrane  tejto zemi? Koľkí ďalší stále umierajú? A ty povieš,  nech sa tak stane? Čo do pekla to je s tebou?"

 

"Radšej by mali umrieť márne, než položiť životy presne tak ako umrú keď ty ich použiješ ako bábiky nejakej – nejakej príšery, v mene jej obety!"

 

Lor'themar nemohol veriť čo práve počúval. Rommath naňho uprene hľadel, nie v nenávisti alebo opovrhovaním, ale v búrlivo a šokujúco necharakteristickým zúfalstvom. Počas všetkých Lor'themarových výkonov ako regent, on a Rommath sa pred tým hádali nespočetnekrát, ale Rommath nikdy nestratil svoju pokojnú myseľ alebo držanie tela. Teraz sa v podstate triasol. Kútikom oka Lor'themar zbadal, že malá skupinka sa zhromaždila. Neželal si spôsobiť výstup.

 

"Nepadni kvôli jej hrozbám," povedal Rommath potichu, a Lor'themar si v zhrozenej úcte uvedomil, že prosil. "Ona ťa len využije."

 

Lor'themar zovrel ruky v rozhorčení. " Urobím čokoľvek čo ubráni Quel'Thalas a jeho ľud," vyhlásil. "Aj keď to znamená, že budem použitý. A ty poslúchneš moje rozkazy. Vyjadril som sa jasne?"

 

"A ako dlho si myslíš, že budeš môcť hrať túto hru?"

 

"Tak dlho, ako budem potrebovať," odpovedal neoblomne Lor'themar. Rommath prekročil svoju tvrdohlavosť a regent pán by už nebol ľahko porazený. Narovnal sa a pozeral na Rommatha. Rommath zízal späť na okamih, no jeho celé telo sa zdalo, že pokleslo. Zavrel oči.

 

"Iný vodca sin'dorei mi raz povedal niečo veľmi podobné, Lor'themar," povedal mierne, pozerajúc preč. "Vtedy som sa ním nehádal; v skutočnosti v tom čase som ho považoval za správneho. " Lor'themarova krv schladla.

 

"Pochovali sme ho na Quel'Danase," povedal Rommath. Ťažko si povzdychol. " Oznámim Lady Liadrin a Magisterovi Bloodswornovi o tvojom rozhodnutí, Regent Pán. Ohlásim sa ti s ich prípravami." Odišiel bez ďalšieho slova, jeho ramená sa zhrbili.

 

Sotva schopný rozmýšľať, Lor'themar tupo sledoval grand magisterovu ustupujúcu postavu dokedy nezmizla za rohom.

 

"Lor'themar." Halduronov tichý hlas ho vyplašil z tranzu. Obrátil sa ku priateľovi a zistil, že sa ranger-generál naňho díval zvláštne, ako keby ho videl po prvýkrát. Lor'themar chcel ním potriasť, kričať, aby prestal naňho takto pozerať.

 

"Aké sú regent pánove rozkazy?" spýtal sa Halduron. Jeho formalita bola nenervujúca.

 

"Pošli správu do Farstrider Retreat a Farstrider Enclave," odpovedal. "Povedz im čo sa rozhodlo."

 

Halduron pokývol, nechávajúc na ňom posledný nečitateľný pohľad.

 

Lor'themar sa rozhliadol okolo seba, jedno ponuré zamračenie poslalo sluhov a palácových strážcov späť k svojim povinnostiam. Jediná osoba, ktorá ostala v hale bol Aethas Sunreaver, ktorý odmietol byť ignorovaný.

 

"Ak ideš do Northrendu, taktiež podporíš Kirin—"

 

" Kirin Tor môže robiť čo si len zaželajú—nie je to moja záležitosť," odsekol Lor'themar. "Avšak nech akýkoľvek počet sin'doreiských vojakov budú čo chvíľa smerovať na sever, predpokládam, že veľa z nich zrejme skončia pri tvojich dverách. Urobíš čo môžeš, aby si im pomohol, Aethas. Teraz choď a nájdi Rommatha. Som si istý, že bude mať pre teba využitie." Lor'themarove pohŕdanie ho napokon premohlo. "Domnievam sa, že by si mal byť potešený, Arcimág."

 

Aethas potriasol hlavou. "Je to pravda, želal som si získať tvoju podporu v Northrende, Regent Pán. Ale nie za týchto podmienok. Ver mi, keď poviem, že by som bol radšej, keby si súhlasil z vlastnej vôle, nie kvôli—"

 

"Moja vôľa ostáva neporušená, ďakujem ti," Lor'themar ho opäť prerušil, páliac ho z bodnutia od Aethasových slov. "A je to stále mojou vôľou, ktorou sa vládne Quel'Thalasu."

 

"Samozrejme, môj pane," odpovedal Aethas, klaňajúc sa mierne v zmierení. No ako dvihol hlavu, Lor'themar mohol vidieť, že ospravedlnenie sa nerozšírilo do očí. Lor'themar, hnevajúc sa, sa otočil na päte a nechal ho tam, postávajúc sám pod prápormi červenej a zlatej.

 

* * * * *

 

Denník Regent Pána, zápis 83

 

Nemôžem si spomenúť na to, kedy naposledy som povedal niekomu takéto jasné klamstvo, odkedy som bol pohnaný do politiky. Avšak klamal som Aethasovi a on to vie, ja to viem a každý kto ma počul povedať to vie to. V skutočnosti, moja vôľa znamená málo. Môžem predstierať, že moja sila je skutočná, no nakoniec, všetko to je hra a žiadna z nich nie je čestná. Môžem si od nej umyť ruky, zahrať obeť, byť podvedený, a dosiahnuť nič, alebo môžem na odplatu bojovať a obetovať druhých a teda sa stanem esenciou všetkých, s ktorými som bojoval. Ak som niekedy jednal racionálne s mojimi rozhodnutiami použitím iných usudzovaní, určite som sám sebe klamal. Hawkspear mal pravdu: skutočne jednám s diablom, avšak Slnečná Studňa by nikdy nemusela byť obnovená, ak by sme neklesli k týmto úrovniam. On a Aurora môžu spávať pokojne, vediac, že nikdy nekompromitovali svoju morálku, ale ak poprú, že prosperovali v zrode tých, ktorých porodili, potom sa klamú tak ako ja.

 

Tu som sa našiel tak blízko v presvedčení, že účel svätí prostriedky. Avšak ruiny Magisters' Terrace ma budú strašiť navždy, pripomínajúc mi osud, ktorý s touto myšlienkou pokúšam. Je to čiara, ktorou kráčam, napokon vediac, že činy, ktoré prijímam z nevyhnutnosti sú však neospravedlniteľné. Tieto pravdy nemôžu byť uvedené do súladu, ale niekedy ich môžem obidve udržať pri sebe. Môžem to nazvať závažné odhalenie ak by som si neuvedomil, že sa len učím to čo Kael'thas a Anasterian pred ním, sa taktiež naučili. Všetko, čo môžeme urobiť je kráčať danou cestou s takou dôstojnosťou, akú len môžeme zozbierať, dôstojnosť k vlastnej sláve, či zatrateniu a modliť sa, že stále niečo zostane z našich sŕdc keď sa všetko povie a urobí. Pri Slnečnej Studni, dúfam, že zo mňa niečo ostane.          

 

Koniec

 

<--- späť na 5. kapitolu |

Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.