Pomenujte si ako chcete :-) 2. časť

• Enrage
• 08.01.2010
• Fan Fiction

Neas kráčal po vydupanom chodníku pri rieke Southfury, ktorá oddeľovala Barrens a Durotan. Thrall mu povedal, aby sa držal ďalej od hlavnej cesty, lebo nijaký ork ani tauren by nezaváhal a zabil ho. Rozhodol sa, že zamieri do Ratchetu, goblinského prístaviska na východe Barrens, kde chytí nejakú loď do Stormwindu. A začne život od znova, pretože tento je nadobro zničený. Postaví si dom a farmu niekde ďaleko na severe v Hillsbarnde, alebo Loch Modane. Ožení sa bude mať dvoch synov a dcéru, ktorú potom vydá za nejakého bohatého kupca. Skoro ráno bude chodievať rybárčiť. Cez deň bude sedieť na hojdacom kresle na verande. Jeho synovia budú chodiť do lesa na drevo a dcéra pomáhať žene v domácnosti. A keď zostarne, pokúsi sa uskutočniť svoj najvačší sen v živote - let na drakovi... Do reality ho vrátilo prutké bodnutie v boku. Rana po meči sa nehojila. Namiesto toho mu pod špinavými obväzmi začala hnisať. Musel čo najrýchlejšie prijísť do Ratchetu a vyhľadať nejakého doktora. Goblin sa o zákazníka postará lepšie, ako ork o zajatca. Chodilo sa mu ťažko. Musel robiť menšie kroky, lebo keď natiahol nohu bolesť znova udrela. Nie že by ho to samo o sebe nebolelo, ale dalo sa to zniesť. V diaľke sa už začali rysovať prvé budovi. O pár minút už bude v prístave, trochu si odýchne, naje sa a vyspí. A musí nájsť nejakého doktora. Ratchet je pomerne veľké mesto a keď tam majú banku, musia mať aj poriadeho doktora. Za necelú hodinu už bol v cieli. Prechádzal hlavnou ulicou a pristúpil k prvému goblinovi, ktorého videl. Až keď bol na dotyk blízko, všimol si, že je to žena. "Čo si želáte, pane?" zakvičala goblinka. "Nejakého... Máte tu nejakého..." Po tejto nedokončenej vete, už bol celý spotený a sotva sa držal na nohách. "Pane, stalo sa vám niečo?" povedala bez štipky záujmu alebo starosti. "Doktora... potrebujem doktora!!" vydýchol zo seba Neas. "Hmmm... šesťdesiat zlatých by mi mohlo stačiť" v očiach toho zeleného protivného tvora sa zračil výsmech. "Čo?!" zahrmel Neas z posledných síl. Goblinka sa provokačne usmiala a nastavila ruku. Neas odopol spoza pása mešec a podal jej ho so slovami: "Dvatsať... viac... nemám..." "Tak to si pomož sám, človek" To oslovenie znelo viac ako nadávka. Goblinka si mešec strčila do vreca na veste a išla preč. "Hééj, ty... ma...malá z...zelená! Vráť..." Viac už nepovedal, lebo klesol na kolená a prerývane dýchal. Cítil ako ho už sili nechali svojmu osudu samého. Už mu určite niekoľko hodín v krvi putovala infekcia. Vyvrátil sa na bok a omdlel. Pomali otvoril oči, iba na úzku štrbinu. Sedela nad ním krásna vysoká elfka a ustráchane naňho pozerala. Nachvíľu si pomyslel, že už je vo večnom raji, no potom prišla už zďaleka nie tak pôvabná trollka. Chytila nejakú utierku, namočila ju do zapáchajúcej tekutiny, ktorá bublala v malom kotlíku. Potom tú utierku natiahla k nemu a položila mu ju na ranu. Takú pekelnú bolesť ešte necítil. Vrieskal, kým mu nezlihali hlasivky. Trollka niečo zašepkala elfke. Tá sa usmiala a prikývla. Všimol si, že elfka má vlasy akoby z čistého striebra. Trollka dala dole handru, ktorá už teraz bola nasiaknutá aj hnisom z rany a jeho krvou. Potom zašla do vedľajšej miestnosti a vrátila sa s plnou hrsťou nejakého tmavozeleného prášku. Keď sa ku nemu priblížila zacítil príjemnú korenistú arómu. Timián? Nevyslovil to nahlas, lebo znova začal kričať od bolesti, keď mu to nasipala do rany. Keď mu došlo, že kričať nebude naveky, zaťal zuby a precedil: "Ženská, chcete ma zabiť?!" "Toto je ešte dobré, tak sa nesťažuj. A pokiaľ sa budeš takto hemžiť a preukazovať bolesť tak nechutne ako to vedia iba ľudia, naozaj ťa začnem zabíjať!" Priniesla dýku. Vo vzduchu s ňou urobila nejaký znak, ktorý tam potom ostal v podobe červených pásikov. Niečo zamrmlala a pásiky sa usporiadali do žltej runy. Prikývla a pristúpila k nemu. Dýkou mu na hrudi vyrezala tú istú runu. Nešla hlboko, iba zodrala kožu, takže zaťal zuby ešte pevnejšie a ani nemukol. "Tak sa mi to páči, človiečik," usmiala sa trollka potom odstúpila od postele a pokynula elfke, aby urobila to isté. Začala niečo mrmlať rečou, ktorú nikdy nepočul. Tý šamani majú divné metódy, pomyslel si a vzápätí ho začala obklopovať fialová aura. Zdvihla sa z neho ako oblak dymu a presúvala sa k trollke. Potom sa do nej "vsiakla" a ona akoby dostala nejaký záchvat. Chvíľu sa triasla so sklonenou hlavou a zdvyhnutými rukami a potom spadla na zem. Elfka sa jej snažila pomôcť, ale stále keď sa k nej priblížila, nejaká sila jej odrazila ruky. Za niekoľko hodín sa trollka prebrala. Neas sa jej hneď, ako sa spamätala spýtal: "Čo bolo to fialové?" Trollka sa zamračila a po váhani mu nakoniec povedala: "Rahk´Shei, ale ty to budeš poznať ako smrť..." "Takže, ty si vystavila život, za tvora, ktorý by pokojne mohol byť aj tvoj nepriateľ?" Trollka sa uškrnula a prikívla: "Ja viem čítať ľudské duše. Hneď som vedela, že nie si žiadne nebezpečnstvo," uchechtla sa. Neas nevedel, či to má brať ako urážku, alebo nie, tak sa to rozhodol ignorovať. "Keď už si ma zachránila, smiem vedieť tvoje meno?" opýtal sa opatrne "Samozrejme. Volám sa Yeniss, som doktor v tomto prekliatom prístave. No neďakuj mne, to ona ťa sem priviedla." Vysoká elfka mu podala ruku "Volaj ma Itteria Arcanesoul," uškrnula sa naňho "Odprevadím ťa do Stormwindu, pokiaľ chceš." Neas horlivo prikyvoval a až potom mu zaplo: "No počkať, ja som sa nezmieňoval o tom, kam mám namierené, alebo áno?" "No... ehm... ani nie, ale... nechaj to tak" Ok, končím, už ma bolia oči :-) Napíšem zase zajtra, keď o to budete stáť :-)
Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.