Mercenaries

• Mordecay
• 02.10.2010
• Fan Fiction

Posledný úder tej zelenej príšery bol taký silný, že keď ho vykryl štítom, rozbrneli sa mu všetky kosti v tele. Štít bol teraz len hromada triesok v snehu a ork už zdvíhal sekeru, pripravený na ďalšiu ranu. Takéhoto mocného orka by mala problém poraziť aj trojica riadne vyzbrojených žoldnierov. Akú mal šancu úbohý posol? Pozrel sa svojmu protivníkovi do očí. Sekera mu presvišťala okolo ucha a zahryzla sa mu do ramena. Zelenú tvár na chvíľu zahalila biela hmla, ktorá sa zjavila poslovi pred očami. Ork vytiahol svoju zbraň z obete a ustúpil. Len vtedy všade vytryskla krv. Poslíček padol na kolená, vedľa svojho zostreleného gryfona. Jednou rukou sa márne snažil spomaliť krvácanie a druhou šmátral v batohu, ktorý malo jeho padlé zviera zavesené na sedle. Vytiahol fialový kameň, veľký asi ako jablko. Mal príkaz dostať ho do Dalaranu a za žiadnu cenu sa nesmel dostať do rúk niekoho iného ako arcimága Rhonina. Zlyhal, ale nedovolí, aby ho získala tá obluda. Zakrvavenou rukou siahol po meči a s vypätím všetkých síl sa postavil. Orka to natoľko prekvapilo, že kým si stihol uvedomiť, čo sa stalo, mal meč v bruchu. Stáli tam, dvaja umierajúci, iba vďaka tomu, že stál ten druhý. Ork zachrčal a vypľul krv. Človek už nemal snáď ani kvapku a chytal zelený odtieň rovnako rýchlo, ako orkova koža zelenú strácala. Boli na okraji útesu nad hlbokým priesmykom. O pár týždňov bude jar (teda v Northrende obdobie nie až tak krutých mrazov), časť snehu sa roztopí a v priesmyku potečie rieka… Dosť silná na to, aby spláchla dve telá a navždy ich aj so záhadným kameňom pochovala v mori. Tá myšlienka mu prišla na um ako samozrejmosť – ochrániť zásielku. Napadlo ho, že to bude pre nedostatok krvi v mozgu, ale zdalo sa mu to celkom logické. Nemal viac času ani sily na rozmýšľanie, celou váhou sotil orka a už padali. Aerias sa pozeral z okna na jazero. Ani ho nevidel, pretože bol zahĺbený do svojich myšlienok. Akú samovražednú misiu si pre neho a jeho družinu pripravili tento krát? Už pre svojich pánov splnil niekoľko nesplniteľných úloh. Raz ich piatich poslali do Baní smrti. Ako zázrakom všetci prežili a podarilo sa im aj zabiť VanCleefa. Prešiel si prstom po ľavom uchu, ktorého horná polovica chýbala. Aj tak mal šťastie, že mu tie bláznivé goblinské cirkuláre nechali celú hlavu. Po tom aj pre ňho neuveriteľnom výkone mu zverili ďalších dvoch chlapov a poslali ho do Lordareonu do hradu Temný tesák. Na pamiatku mal dlhú jazvu na predlaktí. Ale keď si predstaví Markovo roztrhané telo… mal šťastie. Barónske sídlo rodu Barovovcov. Tá infikovaná rana na ramene sa liečila dosť dlho. No mŕtvy Adam, ako znova vstáva a pod vôľou nekromanta sa obracia proti nim... ohromné šťastie, že viac rady Pohromy neposilnili. Sadol si do kresla a pohľad mu skĺzol na ľavý bok, kde mal rozsiahlu popáleninu. Keby si Isillien neuvedomil, že proti Ragnarosovi nemá šancu ani malá armáda a nepremiestnil ich – Aeriasa, Raneu, Enariesa a Adenana - do bezpečia, skončili by ako tí úbožiaci, ktorí tam ostali. Pokoj ich dušiam... Vyšiel očami na hruď. Na oboch prsiach mal dlhé zvislé jazvy a na chrbte, kadiaľ Azzinothské dvojičky vyšli, mal rovnaké. Illidanove kosti už rok hnijú v Čienom Chráme, ale jeho podpis ani trochu nevybledol. Aerias bol celkom mladý, ale jeho zjazvené telo a ryšavá hriva pretkaná hustými pavučinami šedých vlasov mu pridávali dvadsať rokov. Za svoju šesťročnú žoldniersku kariéru získal skúsenosti na úrovni veterána z prvej vojny. A za to, že trvá až do dnes vďačí Raneinim liečiteľským schopnostiam a šťastiu, alebo nejakej inej vyššej moci, na ktorú nikdy neveril. Na to mal Enariesa, paladina a dlhoročného známeho. Nemohol si dovoliť nazvať ho priateľom, lebo od detstva medzi nimi vládla nevraživosť. Postavil sa, zobral z operadla vlnenú tuniku a z druhého retiazkové nohavice. Na nohy natiahol čižmy, na trup si nasadil celé plátované brnenie. Za opasok zastrčil meč a išiel k dverám. V Lakeshirskej stajni ho čakal jeho vždy osedlaný kôň. Vysadol naňho a mierne ho kopol do slabiny. Kon sa pustil do klusu. Skôr ako slnko prekročí kopce na východe a rozjasní neúrodnú zem Redridgeských hor, bude v Stormwinde čakať na novú misiu… na ďalší rozsudok smrti. | pokračovať na 2. časť --->

---

Naspäť do sekcie Povídky


Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.