Pomenujte si ako chcete :-)

• Enrage
• 07.01.2010
• Fan Fiction

Normálne suchá skalnatá zem v Thousand Needles sa teraz do sýtosti napila krvy ako orkov a ich spojencov, tak aj ľudí. Bitka o tento úzky dlhý priesmyk medzy Hordskými obrancami a Dezertérmi z Theramoru a Azerothského kráľovstva, ktorí už ďalej niemienili počúvať humanistické názory Jainy Proudmoore, už trvala niekoľko hodín. Pražiace slnko už dávno ustúpilo na západ a vo večernom šere sa ozývali bojové pokryky, ako aj srdcervúci rev padlích hrdinov. Mladý muž odený do plátového brnenia s ošúchaným symbolom Azerothského leva a niekoľko dní neoholením strniskom na ešte takmer dedskej tvári sa rozbehol s mierne dlhším čerstvo naostreným a ešte čistým mečom proti zvlášť húževnatému taurovi. Tauren ho jediným švihnutím ťažkého kladiva odhodil pár metrov dozadu. Mladík brutálny pád niekoľko sekún rozdýchaval, zatial čo sa tauren dostal k nemu pripravený ho doraziť. Človek sa pohotovo odkotúľal na stranu, čím sa len o centimetre vyhol drviacemu útoku. Postavil sa zo zeme a z boku prebodol útočníka, ktorý bol ešte stále šokovaný, že minul. Vytiahol z umierajúceho taurena svoj meč a ukončil jeho trápenie... Bol síce bojovník, ale stále sa snažil dopriať súperom čo najrýchlejšiu a bezbolestnú smrť. Zprava naňho predviedol výpad ork s obojručnou sekerou. Sotva sa spamatal a už musel čeliť ďalšiemu orkovi z druhej strany. Jednému odsekol porysko sekery aj s dvoma prstami pravej ruky a druhého stihol prebodnúť, skor, ako sa pripravil na ďalší útok. Keď chcel doraziť aj druhého orka, zistil, že ten už odtiaľ ušiel. Poobzeral sa po ďalšom možnom cieli, no vtedy si uvedomil, že prehrávajú a rýchlo ustupujú. No to už bol v tesnom zomknutí orkov, taurov a trollov. Jeden meč, nech už patril komukoľvek, mu neuveriteľnou silou prebodol brucho a on cítil, ako ničivému ostriu podľahli všetky orgány, čo mu stáli v ceste. Už od nejedného veterána počul, že keď človek umiera, celý život mu prebehne pred očami. Jemu oči teraz zastrela hustá hmla a prestal cítiť a vnímať všetku bolesť a zvuky bitky, ešte pred chvíľov hlučné sa vzďaľovali. Zrazu bol vo svojom rodnom Andordhalle ako malý chlapec. V dome svojho otca, kováča, práve dojedal raňajky staršieho brata, ktorý práve dnes nastupoval do žoldnierskej armády Lordareonu. Scéna sa zrazu zvrtla a mesto bolo v plameňoch. Utekal z otcom k mestským bránam spolu so skupinkov ďalších občanov. Otec mu podal svoj meč. Chlapec sa obzrel dozadu, na oddiel vojakov a zazrel svojho brata s preťatým krkom na zemy a nad ním víťazoslávne sa týčiace ghoulské telo jeho najlepšieho priateľa. Iný na nepoznanie znetvorený nemŕtvy sa dostal až k jeho otcovi a zložil ho na lopatky "Utekaj, Neas, bež - zachráň sa" Bolo posledné, čo naňho otec zakričal, predtým, ako mu ghoul odkúsol nos aj vačšinu tváre. Obraz sa znova zmenil a bol v Stormwinde v dedskom syrotinci. Mal už šestnásť rokov a už chýbalo iba pár mesiacov, aby mestská rada rozhodla o tom, že je schopný sa o seba sám postarať a pustili by ho von. Do izby vošla jeho spolubývajúca. Letmo ho pozdravila a ľahla si spať do postele na opačnej strane miestnosti. Počkal kým tvrdo zaspí a potom vytiahol zo skryne nejaký batoh. Prehodil si ho cez plece a zdvyhol meč po otcovi, ktorý sa mu podarilo prepašovať do izby. Otvoril okno a presekol hrdzavé mreže za ním, omnoho ľahšie a tihšie ako čakal. Preliezol von a začal klesať dole po záhyboch v tehlách. Utekal čo najmenej hlučne ako mu len rozčaptané a nezpočetne ráz poplátané kožené sandále dovolili. Obrovské spektrum farieb zakrylo túto scénu a nahradila ju ďalšia. Tentokrát bránil severný cýp Strangelhornskej džungle so svojím oddielom Stormwindskej armády pred útokom trollov. Jeden z jeho ľudí zavil od bolesti a klesol k zemi s otrávenou šípkou v krku. Zvyšních dvatsať dva sa zakrylo štítmi pred salvou takýchto šípiek. Trollský bojovníci vybehli z každej strany, no nepodatilo sa im prejsť ich obranou. Po pár minútach a minimálnich stratách boli trollovia do jedného vybití. Ďalšia zmena. Skupina nejakých žoldnierov zaklopala na dvere jeho skromného domčeku na úpetí v Redridgeskkých horáh. Ponúkli mu členstvo u nich za štyri krát taký plat ako mal v Stormwinde. Povedali mu, že sú z početnej skupiny bývalích vojakov, ktorý sa oddelili od Theramoru, Azerothu alebo Stormgardu a ide im o to, aby získali spať územia, ktoré ešte pred treťou vojnou patrili Aliancii. Neas v rozvášnení po naplnení svojej pomsty nemŕtvim ochotne súhlasil. Scéna sa znova zmenila, ale teraz nevizerala ako sen, ale už ako skutočnosť. Bol v nejakom tmavom žaláry. Sotva si videl na nos, takže nemohol nijak prijísť na to kde sa to dostal. Z driemot ho úplne prebrala bolesť v boku. Takže žije, ale kde je? Keď si trochu privykol na tmu, všimol si na zemi kus mokrého chleba. Za normálnych podmienok, by taký odpad nikdy k ústam ani nepriblížil, ale hlad a bolesť boli v tejto chvíli najsilnejšie emócie. Zobral chlieb a odkúsol si. Zvraštil čelo nad tou odpornou chuťou. Poznal tam črty Mulgorského chlebu, ktorý mal veľmi rád, no zmočený a určite pár týždňou po záruke chutil podobne ako hlina. Po niekoľkých hodinách svakli vo dverách kľúče a dnu vstúpil peón - nižšia odroda orkov, vhodná na ťažkú fizickú prácu, kde nie je potrebný rozum. "Ah, už si hore!" zavrčal ork. Neas veľmi dobre rozumel orkským aj thalasianským jazykom, preto nemal problém rozlúštiť to mumlanie podobné krochkaniu. "Ideš so mnou, budeme ťa vypočúvať!" peón odomkol kladku na reťaziach, ktoré mu dávali akurát toľko volnosti, aby sa mohol najesť, alebo poškrabať na hlave. Zdvihol ho rukami o polovicu dlhšími a dvakrát tak silnými ako mal on. "Keď budeš spolupracovať, možeš ísť po svojich" zahučal ork a pomohol mu postaviť sa "Ale keď nie... Nezaručujem že sa ešte vobec niekedy postavíš!" Prešli dlhú zatáčajúcu sa chodbu bez okien alebo osvetlenia. Neas si bol istý, že keby mal so sebou čosi viac ako potrhanú košeľu a špinavé nohavice, jednoducho by premohol tohto hlúpeho orka, no radšej nič nezkúšal, lebo nevedel, kde možu byť stráže. Vlastne ešte stále nevedel kde je, iba že je v nejakej orkskej osade, dedine, alebo meste. Vošli do okrúhlej miestnosti, kde boli okolo kamenného stola nejaký ďalší orkovia, zrejme generáli. "Prinášam toho zajatca páni!" Orkovia až teraz začali venovať pozornosť novej návšteve. "Dobre, sem ho posaď, Hneď sa mu budeme venovať. A ty človek, nič nezkúšaj, lebo dopadneš horšie ako v priesmyku." povedal ork s hnedou kožou, ktorý sa tváril ako najvačší boss z tých piatich. Ešte chvíľu sa niečo dohadovali o pridelení viacerých jednotiek do Barrens a Mulgore, istý si tým, že im Neas nerozumie, až potom sa obrátili k nemu. "Sadni si sem, človek!" povedal jeho rečou a ukázal mu na kovovú stoličku na kraji miestnosti "A teraz prídeme k veci. Po prvé..." "Moment, ešte mi objasnite, prečo, by som vám mal čokoľvek povedať." skočil mu Neas do reči. Hnedý ork neváhal a vrazil mu do tváre tak, že mu zlomil nos. "Pre to! Stačí!?" zreval rozzúrene. "Áno, myslím, že áno..." Neas si chitil nos a vykrútil ho na povodne miesto. Snažil sa nedať najavo bolesť "Dobre... Prečo na nás zaútočili Alianské vojská, aj napriek mieru, háá? "Nie, Aliancia na vás neútočila, to sme boli mi." "Nechci ma znova naštvať, človek, tento raz ti už zlomým nohu!" "Garosh, šetri silami, ja to vybavím." Do miestnosti vošiel ďalší ork, ktorého jasnomodré oči prezádzali, že to nemože byť nik iný ako Thrall. Povíšenecký výraz hnedého orka ihneť zmiernil, keď zistil, kto prišiel. "Ako si prajete, náčelník." povedal podradene a uvoľnil cestu Thrallovi. Ten si Neasa prezrel a prekvapene povedal: "Veď to je ešte dieťa! Chlapče, koľko máš rokov?" "Devatnásť pane. A viem aj vašim jazykom, keď vám to viac vyhovuje." "To je jedno. Viac ma zaujíma ku komu patríš. Jaina by na mňa nikdy nezaútočila a o Varianovi tiež pochybujem. Aj keď ma z duše nenávidí, taký hlúpy krok, ako vy ,by neurobil. Ku komu patríš?" "Nedaly sme si meno. Sme skupina... nie, už viacmenej organizácia dezertérov, vyhnancov alebo iba obyčajných ľudí, ktorý nesúhlasia so svojími pánmi. "Aha... a kde sýdlite?" "Nemáme sýdlo, každý býva kde chce." "A keď sa chystáte na takú akciu ako tá predvčerom? "Vyšlú sa poslovia a pozbierajú sa ochotný a pripravený na boj. Je to dosť hlúpy systém, ale znižuje sa ryziko, že nás odhalia." "Máš pravdu hlúpe... No tak to bude všetko. Naši žalárnici ťa odprevadia po hranice Durotanu a vrátia ti všetko čo si mal pri sebe, pokiaľ samozrejme nechceš ostať... Čo predpokladám asi nie" "Ale, náčelník, je to zajatec, nemožeme ho pustiť po jednom krátkom výsluchu!" vykríkol Garosh "A ja som si myslel, že podmienky tu určujem ja." povedal Thrall kľudne a uprel svoje výnimočne modré oči na svojho prvého generála. Ten hneď stíchol a sklopil pohľad. "Si volný, tak si zober, čo ti patrí a bež!" povedal znova Neasovi. Človek neváhal a nasledoval peóna, ktorý ešte stále čakal pri dverách. "Mal si ohromné šťastie, človeče." zakrochkal ork "Poď za mnou, zavediem ťa do skladu, máš tam svoje veci." Neas ešte stále nemohol uveriť tomu, že ho len tak pustili. Tušil, že ešte niečo príde... A určite to nebude nič pekné... V prípade pozitývnych ohlasov budem pokračovať :-) Snáď sa vám to bude páčiť. A keď nie tak pls nenadávajte :-)
Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.