Berthelen 2.

• Mordecay
• 07.11.2009
• Fan Fiction

More bolo zdurené, pretože loď, na ktorej išiel, sa plavila v blízkosti Maelstromu, obrovskému víru... Berthelen ticho sedel pri prove a hľadel na vzdialené more svojimi žltými očami a premýšlaľ nad tým, čo robieval v poslednej dobe takmer stále... Ako sa pomaly loď blížila k brehom Strechy sveta, Northrendu, zazrel vo vode veľa malých i veľkých ladovcov... Kapitán pritom obratnene manévroval s loďou... Všade dookola bola tma z hustých nekončiacich sa mračien... Na lodi bolo ešte niekoľko orkov s prenikavo modrými očami a šedou pokožkou, rovnakou akú má aj Berthelen, a zrejme aj s rovnakým úmyslom - priniesť čo najviac smrti do radov Pohromy... Berthelen k nim prišiel a ticho si sadol vedľa nich... "Tu máš, obleč si to." – povedal mu jeden z orkov a podal mu medvediu kožušinu.. "Nie, Nemŕtvi necítia chlad." – povedal Berthelen a letmo sa usmial... "Tiež ste rytieri smrti alebo sa mýlim?" - opýtal sa Berthelen. "Áno." - odpovedal mu ten istý Ork a pozrel sa na šíre more... "Dlho- predlho sme boli v područí tej svine...príliš dlho, dlhšie ako by bolo zdravé... Prijali nás naspäť do Hordy rovnako ako asi aj teba, no stále si všímam ich zneistené tváre a triašku ked ideme okolo nich... Ani sa im nečudujem... Veľa našich ludí padlo pod našimi čepelami Runových mečov... Mor na toho Kráľa Lichov!" - posledné slová skríkol a ostatní dvaja mu súhlasne prikyvovali... "Som Grahten a toto sú moji bratanci Miglosh a Morgoth." - povedal Ork... "Som Berthelen kedysi Paladin Striebornej Ruky." - predstavil sa Berthelen. Grahten sa usmial: "Vidíš ako sa vyvíjajú okolnosti. Kedysi sme možno proti sebe skrížili čepele. Ty ešte ako človek, ja ešte ako normálny Ork a teraz tu spolu sedíme a sme odhodlaní bojovať proti tvojmu niekdajšiemu Pánovi!" - zarehotal sa spolu z ostatnými orkami a prekvapivo sa zasmial aj Berthelen. "Áno." – povedal Berthelen - "Osudu sa nevyhneme." “Vystupovať!“ - skríkol hrubý hlas kapitána lode. Berthelen a Orkovia sa hneď postavili a preskočili z lode na mólo malého prístavu s niekoľkými budovami, avšak niečo tam nebolo v poriadku. Hneď ako prišli bližšie k budovám zazreli vlajku Pohromy. Budovy boli vyrabované a vyľudnené. “Za Kráľa Lichov!“ začul Berthelen a hneď ako sa spoločne s orkami stihol spämatat uvideli niekoľko Nemŕtvych na svojich nemrtvych koňoch blížiacich sa k nim. „No podťe vy prašiví psi! Pocítte silu mojej sekery!" - skríkol Grahten a rozbehol sa oproti nim a krvavé runy na sekere mu pritom silno svietili. Jedným úderom svojej sekery zrazil nemŕtveho koňa na zem, pričom sa nemŕtvy dolámal tak hrozne, že niekoľko sekúnd nemal sily vstať zo zeme, ale len čo sa pokúsil postaviť bol zrazený mečom Morgotha. Jeden z nemŕtvych využil situáciu a zaútočil na Berthelena, ale ten sa uhol jeho seknutiu a dýkou zastrčenou na opasku ho bodol do brucha. Nemrŕvy na koni hrozne zavyl, spadol z koňa a Berthelen ho jednou ranou meča bez problémov odzbrojil. Posledný nemŕtvy otočil svojho koňa a zbabelo utekal pred Orkami a Berthelenom, no zrazu stuhol a niečo ho zrazilo z koňa. “Trefa do čierneho!“ - zakričal Miglosh a s úškľabkom si išiel pre svoju vrhaciu sekeru zapichnutú v tele nemrtveho. “Pekné privítanie“ - povedal Berthelen a utrel si svoj meč. Príliš do reči im nebolo, tak sa spoločne vydali ďalej do hustého lesa. “ Nachádzame sa pri brehoch Borean Tundry. Aspoň myslím..." - povedal Grehtan, pozorne hľadejúc do starej mapy. “Musíme prejsť cez Sholazar Bazin a dalej prejdeme cez priesmyk v horách a ocitneme sa v blízkosti Ladovej Koruny a potom si môžme každý sám svojou cestou.“ - Prehlásil Berthelen. "To nepripadá do úvahy, Berthelen" - povedal Grehtan. Cestu sme spoločne začali a spoločne ju aj dokončíme ak po ceste neumrieme.“ "Bude mi cťou." - povedal Berthelen. Pokračovali po ceste, no, ked začala obloha tmavnúť a ukazovali sa prvé hviezdy, zastavili a založili oheň. Do jedla im príliš nebolo a preto sa uložili spať s očami upretými na hmlistú oblohu plnú hviezd. Berthelenovi každá hviezda pripomínala vec, ktorú stratil. Po dlhom rozjímaní nakoniec spoločne upadli do spánku. Ked slnko začalo ukazovať svoj prvý svit pobalili si veci a vydali sa smerom hlbšie do vnútrozemia. Ako tak kráčali, Miglosh zastal, s prižmúrenými očami sa zahľadel do zasneženej krajiny a opýtal s: "Iba sa mi marí alebo tam vidím v diaľke kompániu Ghúlov?" "Aby to čert vzal!" - skríkol Grahten. "Táto zem je plná nepriateľov! No, nezostáva nám nič iné... Tasiť zbrane!" - skríkol a vytiahol svoj runový meč. Ghúlovia ich už zjavne uvideli a zrýchlili svoje vražedné tempo tak, ako ked žralok zacíti krv. Traja orkovia stáli v bojovej pozícii, no, Berthelen mal svoj meč ešte v pošve. So zavretými očami odriekaval zaklínadlo, pri ktorom sa okolo neho formovala temná energia. Ghúlovia už boli necelých 20 yardov od družiny, keď donich vpálila hustá línia temnej energie, ktorú Berthelen vykúzlil. "Získali sme čas udrieť!" - skríkol Grahten a spoločne pozabíjali zvyšných Ghúlov, ktorí zostali zťažka na zemi. Berthelen s orkami si skryli meče. "Ak to takto pôjde daľej, dlho tu neprežijeme." povedal Miglosh nervozne. "Čím sme bližšie ku Korune, tým nebezbečnejšie to pre nás je, synku." povedal Grehtan. "No, lepší osud takých vydedencov, ako nás, čakať ani nemôže. Zomrieť, zomrieť v boji to je vysnívaný koniec každého správneho bojovníka. No, teraz rýchlo vpred, kým nás nedostihnú ďalší nohsledi Kráľa Lichov... <--- naspäť na 1. časť |

---

Naspäť do sekcie Povídky


Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.