Vendeta - Potvrdenie

• Hanzik
• 22.09.2009
• Fan Fiction

Obsah:

• 1. kapitola
• 2. kapitola

[odstavec] 1. KAPITOLA - Cesta za Onyxiou

„A konečne sa pomstíme!“ vykríkla víťazoslávne Hel a dav zhromaždených bojovníkov, členov bratstva zhromaždeného na plániach Durotaru, nadšene vykríkol na súhlas. Áno, pomyslel si Illiadus. Pomstíme sa, ale za akú cenu? Ak sú jeho podozrenia pravdivé, a táto výprava ich potvrdí, tak budú čeliť najsilnejšiemu členovi, alebo skôr členke, čiernej dračej letky. Prezrel zrakom svojich druhov v zbrani, druhov v pomste a uvedomil si, že všetci čo sa tu zhromaždili sú si vedomí rizík a sú ochotní ich podstúpiť, ak ich snaha prinesie zavŕšenie ich poslania. Boli zhromaždení medzi Orgrimmarom a Razor Hillom, sila takmer celého bratstva, všetkých, ku ktorým sa dostala správa o tejto, pre niekoho sebe-vražednej výprave.
„Tak do zbrane bratia a sestry! A overme naše podozrenia, pripravme sa na pomstu a na hrdinské skutky, ktoré nás očakávajú!“ dokončila Hel svoj príhovor, zišla z vyvýšeniny, z ktorej hovorila k jednotkám a prišla k svojmu koňu, s ktorým už na ňu Illiadus čakal. „Pekné.“ Skonštatoval Bane, ktorý stál pri Illiadusovi. Stále hovorí v úsečkovitých vetách, povedal si Illiadus, ešte si úplne nezvykol na spoločnosť iných živých, mierumilovných bytostí, s ktorými by sa mohol porozprávať. „Ďakujem ti.“ Povedala s úsmevom Hel a vyšvihla sa na svojho nemŕtveho koňa. „Tak teda poďme, nech teraz miesto slov prehovoria skutky.“ Bodla koňa ostrohami a vyrazila smerom k Barrensom a spolu s ňou vyrazila rieka po zuby ozbrojených tiel. „Povedz mi,“ spýtala sa Hel Banea keď sa blížili k Dustwallowským močiarom „prečo si sa vlastne pridal k nám? Logicky by som povedala že budeš chcieť mať po toľkých bojoch pokoj, a ty sa pridávaš k pomste, s ktorou nemáš nič spoločné.“
„No. Myslím, že by som to nezvládol. Pokoj, myslím. Desať rokov som bojoval s Pohromou. Bez prestávky. Neviem, či by som pokojný život zvládol. A okrem toho, konečne má môj boj zmysel, aj keď s touto pomstou nemám moc spoločné, tak som si môjho a bratovho predka neobľúbil. Myslím Illiada. Je pekné, bojovať za niečo. Aby to malo pre mňa zmysel, k tomu sa snáď ešte dostanem.“ Dokončil s miernym úsmevom Bane. To Illiadusa potešilo. Úsmev na jeho tvári bol nedostatkový tovar, ale každým dňom sa učí radovať, usmievať sa, stále viac. „Som rada, že to berieš takto. Pretože s niekým ako ty, sú naše šance väčšie. Tvoje vycibrené inštinkty budú určite nápomocné.“ Bane odpovedal len kývnutím hlavy.


Z rieky sa stal obranný val. Obklopovali Onyxinu jaskyňu začínajúc i končiac pri prudkých stenách hory, v ktorej táto jaskyňa bola, tvoriac dokonalý polkruh. Takmer štvrtina vojakov bola mŕtva, neprežila bitku, ktorá mala zaručiť udržanie pozície. Jaskyňu vonku strážilo množstvo dragonspawnov a drakonidov. Všetci teraz ležali na zemi bez známok života, ponechaných napospas mrchožrútom, zatiaľ čo časť výpravy stavala mohyly svojim padlým druhom zo všadeprítomných kameňov. Medzitým Hel prechádzala spolu s Illiadusom a Baenom, ktorí sa stali jej najbližšími spoločníkmi, aby vybrala bojovníkov, ktorí s nimi pôjdu do jaskyne. Nemohli tam vyraziť všetci z viacerých dôvodov. Po prvé, manévrovateľnosť so stále veľkou skupinou, ktorá sa kľudne mohla nazývať menšou armádou, bola v jaskyniach minimálna, i keď sa po tej jaskyni mala pohybovať dcéra samotného Aspekta, kedysi strážcu zeme, Nelthariona, dnes známeho len ako Deadwing. Po druhé, niekto musel kryť a strážiť vchod a po tretie, ak by sa podozrenia nepotvrdili a na konci ich čakala Onyxia, len ťažko by ju teraz porazili, neboli na ňu pripravení, nie teraz, museli by tam byť všetci, ale porážku všetkých Hel proste nemohla riskovať. Keby zahynuli všetci, nezostal by nik, kto by dokončil to, čo začali. Zostal by len príbeh neúspešnej výpravy a nezavŕšenej pomsty. Hel vybrala štyridsať najlepších, vrátane nej, Illiadusa a Banea, s ktorými začala pripravovať plán útoku. Postupovať mali po skupinách, snažiac sa nedostať sa do otvoreného konfliktu s drakmi samotnými. Po krátkom odpočinku sa vydali do útrob hory, aby mohli pokračovať vo svojom poslaní. Nemohli strácať veľa času, aby na nich draci neprišli skôr, ako niečo podniknú. Súboj s drakom a jeho ohnivým dychom na otvorenom priestranstve by sa dalo považovať za hrdinstvo, ale boj s celou letkou drakov sa už považuje za bláznovstvo. Zvyšok bratstva stál stále v polkruhu pripomínajúcom múr okolo vchodu do jaskyne a sledoval ako Hel, Illiadus a Bane v čele ostatných, ktorí boli na túto úlohu vybraní, vstupujú do temnoty jaskyne. Pozerali sa tým smerom ešte dlho po tom ako sa im stratili v hlbinách hory. Postupovali opatrne. Vďaka kúzlu videnia, ktoré na nich zoslali mágovia, dokázali vidieť v tejto čierno-čiernej tme rovnako dobre ako v najjasnejší deň. Dlho na nikoho nenarazili, ako na drakov, tak na iné dračie stvorenia. Až keď sa dostali do miest, kde Hel odhadovala polovicu cesty Bane zdvihol ruku, čo bolo dohodnuté znamenie na zastavenie skupiny, pretože ústne podanie by mohlo byť príliš hlasné a citlivý dračí sluch by ich mohol zachytiť skôr ako by si želali. Toto znamenie sa šírilo celou skupinou, každý zdvihol ruku a tým sa celá skupina zastavila a bola upozornená na blížiace sa nebezpečenstvo. Nikto ale nechápal, prečo zastavili, pretože v jaskyniach panovalo hrobové ticho. Hel na Banea spýtavo pozrela, keď chvíľu počkala, či sa nič neudeje. Bane ju nevnímal, ale po chvíli každý započul slabé, avšak dunivé kroky smerujúce k nim, kroky, ktoré Baneov sluch zaregistroval dlho predtým. Illiadus s Hel s uznaním prikývli, pretože si boli vedomí že nielen inštinkty, ale aj zmysly ich priateľa boli dlhým pobytom v Plaguelandoch vyšperkované k dokonalosti a dali im cennú výhodu. Bane pohybom ruky naznačil nech počkajú tam, kde sú a než mohol ktokoľvek namietnuť, že to nebude dobrý nápad tak sa stratil v spletitých chodbách ďaleko pred nimi. „Asi nepremýšľal tých desať rokov nad taktikou, čo?“ precedila medzi zuby Hel, ktorá to ale hneď oľutovala pretože jej hlas, akokoľvek tichý sa ozýval v tichých chodbách ako dunenie hromu. Neľutovala to dlho, pretože ak jej hlas niekto započul, tak bol určite viac zaujatý rinčaním oceli, zvukmi bitky a umierajúcich dragonspawnov, ktoré sa rozozneli chvíľu potom. „Bane.“ Skonštatoval Illiadus fakt, ktorý bol každému jasný.
„Krása. Illi, ty a tvoja skupina! Pohyb!“ vyštekla rozkaz a dala sa do pohybu skôr ako ktokoľvek zareagoval. Za druhou zatáčkou sa im naskytol úchvatný, no zároveň hrozivý pohľad. Bane predvádzal tanec smrti so svojimi čepeľami, ktoré otvárali smrteľné rany v dračích šupinách. Počet mŕtvych sa stále zvyšoval, no takisto sa zvyšoval aj počet bojujúcich. Bane bojoval s až neuveriteľnou rýchlosťou a silou, no všetci vedeli že sa dlho neudrží. Skupina vyrazila na pomoc svojmu priateľovi a Illiadus poslal jedného z nich späť k zvyšku skupiny so správou aby sa ihneď pridali. Tajná misia skončila, ticho viac nebolo potrebné. Už sa neschovajú, už neutečú. Teraz to bol boj alebo smrť.

* * *
2. KAPITOLA - Boj

Bane vyskočil a v otočke usekol dragonspawnovi hlavu, dopadol na zem a skôr ako dopadla na zem hlava prvého dragonspawna, ďalší sa porúčal k zemi s bruchom rozpáraným dvojitým seknutím mečov, určite očarovaných, pretože žiadna látka neprechádza dračími šupinami tak ľahko. Bleskurýchlo sa otočil, pretože cítil útok ďalšieho dragonspawna na svoj chrbát, ale stihol vidieť akurát jeho posledný výdych a ako Illiadus vyťahoval svoje dedičstvo, svoj meč, pre zmenu z chrbta dragonspawna. Teraz nešlo o česť, išlo o prežitie. Ako vybral meč okamžite ho obrátil na ďalšieho nepriateľa v jednom súvislom pohybe a dokonalým oblúkom preťal rameno drakonida ktorý sa vynoril z vedľajšej chodby pomôcť svojim druhom. Hel za svojimi priateľmi vôbec nezaháľala. Jej čepele, takmer identické so zbraňami pána Outlandu, boli viditeľné len vďaka krvavým stopám ktoré zanechávali na telách nepriateľa. Boli dokonale zohraní. Kúzla svišťali vzduchom všetkými smermi. Zľava ohnivé gule, sprava lúče čistej energie a onedlho zas naopak. Neomylne si nachádzali ciele v dračích radách, avšak nezasiahli ani jediný krát niekoho zo svojich, i keď niekedy ich od zásahu delili milimetre a záchrana mnohokrát spočívala len v dokonalom úskoku vykonanom takmer nevedomky, plne automaticky. Bane vytiahol jeden zo svojich mečov z mŕtveho tela a druhým sa zahnal po dragonspawnovi po jeho ľavici, ten však vzplanul magickým ohňom jedného z mágov bratstva. Bane toho však nedbal, sekol po dragonspawnovi už padajúcemu k zemi. Otočil sa a sekol po ďalšom nepriateľovi prichádzajúcom mu od chrbta. Meč však zarinčal o dobrú oceľ Illiadusovho meča. Bane však cez krvou podliate oči nedokázal zhliadnuť, že boj už skončil a tak sa v polo-šialenstve napriahol s druhou rukou ktorú však zachytila svojou kostlivou rukou Hel. „Bane... Už je po všetkom, upokoj sa, kľud.“ povedal chlácholivo Illiadus. Ako všetci, aj on si zvykol že Bane stále prepadá nekonečnému hnevu a čiastočnému šialenstvu. Stávalo sa to stále menej často, avšak stále s rovnakou silou a vždy nečakane. Nik mu to nevyčítal. Keď desať rokov možno práve táto neuhasiteľná bojovnosť niekoho drží pri živote, je pochopiteľné že sa táto bojovnosť len tak neuhasí a zabudne sa na ňu. „Áno. Je koniec.“ povedal Bane so zrýchleným dychom. „Prekvapili ma, ale to sa už nestane. Pokračujeme.“ Hel len prikývla a ukázala vpred, čím dala Baneovmu pokynu na dôležitosti a prakticky ho prehlásila za svoj, preto sa celá skupina pohla ďalej do útrob hory, posledný krát sa obrátiac a vzdajúc česť druhom, ktorý pri tejto bitke padli. „O chvíľu sa stretneme.“ povedal si nejeden z nich v duchu, i keď do jedného dúfali, že sa s nimi stretnú až za mnoho rokov.

„Dobre, tak koľko k Onyxii a našim podozreniam.“ Povedala Hel s miernym sarkazmom v hlase pri pohľade na spiacu Onyxiu v centrálnej jaskyni. „To nie je možné. To nemôže byť pravda!“ „Vyzerá to tak, že môže Illi. Zdá sa, že táto výprava bolo len kolosálne plytvanie časom a silami.“ Odvetila Hel smutne. „Hej. Časom, silami, no najmä životmi.“ „Illiadus! Neobviňuj sa! Ak si spomínaš, tvoje tvrdenia a podozrenia ma presvedčili, bola som si istá tak ako ty, že tu nájdeme odpoveď na našu otázku. Nemysli na to. Pomsta bude naša, ale nie teraz.“ Ukončila diskusiu Hel a otočila sa na odchod. „Možno bude.“ Povedal kľudne doteraz mlčiaci Bane a ešte ani nedopovedal, prehupol sa cez skalu, za ktorou sa malá prieskumná skupina ukrývala. „Čo?“ vyhŕkli zo seba Hel s Illiadusom takmer naraz ale nikto kto by im odpovedal sa nenašiel. Bane sa rozbehol priamo v ústrety najväčšej čiernej dračici ktorú náhly pohyb prebudil. „Sakra! Tak z tohto sa už nedostaneme tak ľahko.“ Precedila cez zuby Hel. „Či Bane, či nie, toto je vopred stratená bitka. Neobetujem ďalšie životy kvôli jeho nerozvážnosti!“ „Ale Hel...“ začal Illiadus. „Žiadne ale! Ideme!“ „Nie Hel. Tentokrát to ale bude. Sleduj...“ Hel to nevidela, ale Illiadus áno. Ako Bane bežal v ústrety istej smrti, zložil z ramien svoj luk, zastavil, vložil šíp, natiahol tetivu a vystrelil priamo na Onyxiu. Bol to smiešny pokus, nemohol zmeniť fakt jeho istej smrti. Nič, okrem toho, keby tam Onyxia nebola. Illiadus a zvyšok skupiny len šokovane pozeral ako šíp prelieta skrz Onyxiu, pričom sa jej obraz trošku zavlnil. Bane sa so zadosťučinením otočil a vrátil sa k svojim druhom, zatiaľ čo Illiadus dal pokyn, aby jeden z lukostrelcov ukázal dôkaz daný im Baneom, aj Hel. „Veľmi dobrá ilúzia, ale mágovia Pohromy používali podobné aby ma zmiatli. Pri troške sústredenia sa dá rozlíšiť skutočnosť od ilúzie.“ Povedal Bane skôr ako sa ktokoľvek mohol stihnúť dožadovať práve tejto odpovede. Hel sa obrátila na mága, jedného z najlepších akého stretla, ale ten len pokrčil ramenami. Ani on nerozoznal túto takmer dokonalú ilúziu, zatiaľ čo na prvý pohľad obyčajný hraničiar áno. Jeho vybrúsené inštinkty sa zase preukázali ako veľmi užitočné.

Keď celá výprava vyšla z jaskyne, privítali ich zvedavé pohľady ich druhov, ktorí museli čakať pred vchodom do jaskyne. Z tvárí prichádzajúcich nedokázali vyčítať výsledok výpravy. Videli len Hel, ako smeruje priamo do stredu polkruhu. „A čo teraz?“ zastavil Illiadus Hel, ktorá bola ako v tranze. „Teraz? Teraz sa pomstíme. Prehovorím k nim. Našim ďalším cieľom je Stormwind!“

<--- naspäť na 2. časť | | pokračovať na 4. časť --->

---

Naspäť do sekcie Povídky


Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.