Serena letela dolu, vedela, že to je jej koniec. No, pristála v mori. Bol tu však problém, nevedela plávať. Zrazu sa objavila jedna veľká vlna a zmietla dievčatko na breh. Vykašlala vodu a posadila sa. Zistila, že je v primitívnom, drevenom domčeku a oproti nej stojí murlock. Zakričala pretože murlock sa chystal na dievča zaútočiť. V tej chvíli prišiel ohromný tuleň, ktorý sa premenil v obrovského medveďa. Zdrapil murlocka a roztrhal ho. Serena sa pozerala ako sa medveď mení na Melisu. „Bála som sa o teba, drahá.“ Povedala, obaja Serenu a okamžite ju brala preč. Prišli do prístavného mesta Menethil Harbor. Melisa išla so Serenou v pätách a niečo sa jej pýtala. „O čo ide?“ spýtal sa Light, ktorý práve dorazil. „Dnes už nejde žiadna loď a zajtra nie je miesto. Ja nemôžem tak dlho čakať. Poletíme cez more.“ „Ty si sa zbláznila? Veď to bude trvať dlhšie ako čakanie na loď!“ „Nie. Nebude. Zmením sa na havrana a v Kalimdore budem o 13 hodín.“ „Dobre ale ja pôjdem s tebou...“ Zarazil sa. Niečo ho ťahalo za nohy. Pozrel sa a dole bola malá Serena, ktorá mala na tvári široký úsmev. Znechutene na ňu pozrel a pokračoval, no ona zas začala. „Čo chceš škvrňa?“ Oboril sa na ňu. Serena mu dala malú kvetinku, ktorú našla pri murlockovi. „Vyzerá to, že ťa má rada.“ Zasmiala sa Melisa. „Je to Horda. Ja ju nemám rád.“ Povedal a odišiel kúpiť nejaké zásoby na cestu. Melisa sa nachystala. Zmenila sa znova na havrana, akurát väčšieho než predtým. Light ju osedlal a pripevnil na nohu nejaké čutory. Serena si sadla pred neho. Light sa odtiahol, no Melisa mu povedala, že ju má držať. Tak musel Light Serenu chytiť a držať ju celú cestu.
Práve leteli nad Mael-Stormom, obrovským vírom, ktorý vznikol pri vybuchnutí Studne večnosti. V diaľke už bol vidieť Kalimdor, no ešte ich čakali 2 hodiny cesty. Serena sa celú cestu zvedavo pozerala. Melisa pristála v Astraanare, malej dedinke v Ashenvale. Sadla si a zmenila podobu na elfa. Keď sa najedli a opravili zbrane, kúpili si hipogryfa a leteli smerom k Teldrassilu. Keď pristáli hodila si Melisa Serenu do batoha. Išli až k chrámu mesiaca, kde kňažky liečili zranených. Melisa pristála pred sochou Elune a povedala. „Pani Tyrande. Potrebujem s vami hovoriť, ide o Hordu.“ V chráme sa ozval zvučný hlas princeznej Tyrande. „Viem prečo prichádzaš. Vedieš to dieťa. Áno, skutočne všetci sme deti Elune, urobila si šľachetný čin, že si dieťa nechala žiť. Dám jej požehnanie Elune a pokúsim sa dostať ju z moci démonov. Tyrande vystúpila a prišla k malej Serene. „Elune adore, princezná.“ Usmiala sa. Tyrande úsmev opätovala a potom prišli dve kňažky. Vyzliekli Serenu do naha a položili do svätej fontány bohyne Elune. Serena čakala, že voda bude studená no pocítila rozkošné teplo mesiaca, ktorý dopadal na jej strieborné vlasy. „Odteraz si dieťa bohyne Elune. Odteraz si vysoká elfka. Odteraz už nebudú démoni v tvojej moci a ty nebudeš v moci démonov. Odteraz si slobodná.“ Povedali elfky a začali spievať chválospevy Elune. Malá Serena omdlela.
Serena otvorila oči. Teraz však videla všetko inak. Svet sa jej predtým zdal zničený a všetko bolo pre ňu strašidelné. No, v hlave pocítila dobrú náladu a všimla si, že žiari. Usmiala sa a pozrela na mesiac. Bola oblečená v striebornej nočnej košeli a vedela, že sa blíži nový začiatok. Pochopila, že kvietky, ktoré natrhala mame, už jej rodič nikdy nedostane, že svoju mamu už nikdy neuvidí. Vysoká elfka zaplakala.
Naposledy upravil/a Wrent 27.05.2011 v 11:10:42.
Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.
Diskuze
milanko 21.05.2011 09:05
NOVÝ DIEL!
Pexes0 21.02.2010 13:57
mne sa to pacile len tam boli asi 3 vety kere by som pozmenil inac vcelku pekny pribeh
Pro napsání komentáře musíte být přihlášený.
Přihlásit senebo
Zaregistrovat nový účet