Dieťa mesiaca, dieťa krvi

• Hanzik
• 22.09.2009
• Fan Fiction

Serena sa však raz zatúlala do Plaguelands a sama kráčala po zhnitom lese a zbierala tajomné rastliny rastúce v tomto kraji. Naivné dievčatko stretlo ghúla. Zasmialo sa detským smiechom keď ho videla. Ghúlovia však boli strašní kanibali a dievčatko by preň bolo úžasný dezert. Ghúl otvoril krvavú hubu a zareval nadľudským krikom. Serena pustila kvety a rozbehla sa preč. Zrazu sa však potkla a spadla. Ghúl sa chystal vyškriabať jej oči svojimi dlhými nechtami, no v tom pred ňu skočil udatný ľudský paladin, zodvihol mohutné svietiace kladivo a zareval: „Povolávam silu svetla!“ Jeho zbraň sa rozžiarila zlatou farbou. Z ghúla ostala kôpka kostí. Paladin sa pozrel na dievčatko, ktoré plakalo. „Neboj sa. Už je dobre.“ No, keď otvorila oči, tak videl, že sú zelené. „To je krvavá elfka!“ zareval. „Nebude jej škoda. Kto vie, čo by z nej vyrástlo?!“ Rozohnal sa kladivom, no vtedy sa ho dotkli jemné ruky nočnej elfky. Strážkyne Darnassu. „Neboj sa Light. Je to len dieťa, nemôže za to kým je. Ak dovolíš, zoberiem ju na Teldradssil.“ „Ty si sa zbláznila! Kto vie čo z nej vyrastie!“ „Vyrastie z nej vysoká elfka, o to sa postarám.“ Povedala a vzala dieťa do náruče. „Ako sa voláš?“ spýtala sa. „Se... Ser... Serena, pani.“ Zakoktala. „Ja som Melisa Moonstar. Pôjdeš so mnou.“ „Ale moja maminka...“ „... som ja. Poď.“ Posadila Serenu na nočného pantera a vydali sa do Light's Hope Chapel, mestečka ktoré prežilo inváziu Pohromy. Hneď ako dorazili, tak Melisa posadila Serenu na krk Gryfona a sadla si za ňu. Gryfon vyskočil a v momente leteli nad zničenými pláňami. Preleteli ponad kedysi hlavné mesto Aliancie, teraz však hlavné mesto Opustených, Undercity. Ďalej leteli ponad nádherné hory až sa dostali nad bažinu zvanú Wetlands. Bola noc, čo Melise ako nočnej elfke vyhovovalo. Iná rasa by pri lietaní mala problém, ona však krásne videla na cestu. Zrazu sa však za nimi objavil netopier. Nie však taký netopier, aký býva v rohu nejakej pivnice či jaskyne... Toto bol netopier nadmernej veľkosti a na ňom sedela príšera podobná ghoulovi, ktorý chcel Serenu roztrhať. Nemŕtvy. Melisa sa opatrne postavila, zodvihla svoju palicu, zmenila sa na vranu a začala lietať okolo netopiera. Hrýzla a ďobala do nemŕtveho jazdca. Ten skočil na gryfona a keď videl malú chcel ju okamžite zožrať. Ona vykríkla, ale keď sa na ňu chvíľu pozeral, videl, že je to krvavá elfka. „Ty odporné stvorenie!“ zakričal na Melisu a opatrne vzal Serenu. Dal ju do svojho batohu. Melisa sa znova zmenila na elfa a skočila na gryfona. Netopier už spadol do mora. Nemŕtvy vedel, že gryfon je jediná záchrana. Buď on, alebo elfka. Snažil sa ju skopnúť, no ona sa zmenila na pantera a driapala ho. Už sa nemohla udržať, keď v tej chvíli priletel iný gryfon. Nemŕtvy sa naňho pozrel, no zrazu zasvietil zlatým svetlom a jeho ostatky aj s vecami leteli dolu. „NIE!“ zvolala Melisa a zmenila sa na havrana. V tom batohu bola Serena. Musí ju zachrániť. Letela dolu a rýchlo chytila batoh. Sadla si na gryfona kde sedel Light, ktorý ju zachránil a zistila, že batoh je prázdny...
       Serena letela dolu, vedela, že to je jej koniec. No, pristála v mori. Bol tu však problém, nevedela plávať. Zrazu sa objavila jedna veľká vlna a zmietla dievčatko na breh. Vykašlala vodu a posadila sa. Zistila, že je v primitívnom, drevenom domčeku a oproti nej stojí murlock. Zakričala pretože murlock sa chystal na dievča zaútočiť. V tej chvíli prišiel ohromný tuleň, ktorý sa premenil v obrovského medveďa. Zdrapil murlocka a roztrhal ho. Serena sa pozerala ako sa medveď mení na Melisu. „Bála som sa o teba, drahá.“ Povedala, obaja Serenu a okamžite ju brala preč. Prišli do prístavného mesta Menethil Harbor. Melisa išla so Serenou v pätách a niečo sa jej pýtala. „O čo ide?“ spýtal sa Light, ktorý práve dorazil. „Dnes už nejde žiadna loď a zajtra nie je miesto. Ja nemôžem tak dlho čakať. Poletíme cez more.“ „Ty si sa zbláznila? Veď to bude trvať dlhšie ako čakanie na loď!“ „Nie. Nebude. Zmením sa na havrana a v Kalimdore budem o 13 hodín.“ „Dobre ale ja pôjdem s tebou...“ Zarazil sa. Niečo ho ťahalo za nohy. Pozrel sa a dole bola malá Serena, ktorá mala na tvári široký úsmev. Znechutene na ňu pozrel a pokračoval, no ona zas začala. „Čo chceš škvrňa?“ Oboril sa na ňu. Serena mu dala malú kvetinku, ktorú našla pri murlockovi. „Vyzerá to, že ťa má rada.“ Zasmiala sa Melisa. „Je to Horda. Ja ju nemám rád.“ Povedal a odišiel kúpiť nejaké zásoby na cestu. Melisa sa nachystala. Zmenila sa znova na havrana, akurát väčšieho než predtým. Light ju osedlal a pripevnil na nohu nejaké čutory. Serena si sadla pred neho. Light sa odtiahol, no Melisa mu povedala, že ju má držať. Tak musel Light Serenu chytiť a držať ju celú cestu.
       Práve leteli nad Mael-Stormom, obrovským vírom, ktorý vznikol pri vybuchnutí Studne večnosti. V diaľke už bol vidieť Kalimdor, no ešte ich čakali 2 hodiny cesty. Serena sa celú cestu zvedavo pozerala. Melisa pristála v Astraanare, malej dedinke v Ashenvale. Sadla si a zmenila podobu na elfa. Keď sa najedli a opravili zbrane, kúpili si hipogryfa a leteli smerom k Teldrassilu. Keď pristáli hodila si Melisa Serenu do batoha. Išli až k chrámu mesiaca, kde kňažky liečili zranených. Melisa pristála pred sochou Elune a povedala. „Pani Tyrande. Potrebujem s vami hovoriť, ide o Hordu.“ V chráme sa ozval zvučný hlas princeznej Tyrande. „Viem prečo prichádzaš. Vedieš to dieťa. Áno, skutočne všetci sme deti Elune, urobila si šľachetný čin, že si dieťa nechala žiť. Dám jej požehnanie Elune a pokúsim sa dostať ju z moci démonov. Tyrande vystúpila a prišla k malej Serene. „Elune adore, princezná.“ Usmiala sa. Tyrande úsmev opätovala a potom prišli dve kňažky. Vyzliekli Serenu do naha a položili do svätej fontány bohyne Elune. Serena čakala, že voda bude studená no pocítila rozkošné teplo mesiaca, ktorý dopadal na jej strieborné vlasy. „Odteraz si dieťa bohyne Elune. Odteraz si vysoká elfka. Odteraz už nebudú démoni v tvojej moci a ty nebudeš v moci démonov. Odteraz si slobodná.“ Povedali elfky a začali spievať chválospevy Elune. Malá Serena omdlela.
       Serena otvorila oči. Teraz však videla všetko inak. Svet sa jej predtým zdal zničený a všetko bolo pre ňu strašidelné. No, v hlave pocítila dobrú náladu a všimla si, že žiari. Usmiala sa a pozrela na mesiac. Bola oblečená v striebornej nočnej košeli a vedela, že sa blíži nový začiatok. Pochopila, že kvietky, ktoré natrhala mame, už jej rodič nikdy nedostane, že svoju mamu už nikdy neuvidí. Vysoká elfka zaplakala.

TO BE CONTINUED

---

Naspäť do sekcie Povídky


Chcete si povídat o World of Warcraft? Připojte se na náš Discord. Rádi vás uvidíme.